109. deň: Ukrajina sa pýta: Vedeli ste o invázii? Prečo ste ju preventívne nezarazili?

Príslušníci ruských inváznych síl zničili most spájajúci mestá Severodoneck a Lysyčansk vo východoukrajinskom Donbase, o ktorý sa momentálne zvádzajú ťažké boje. Informoval o tom v nedeľu gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj, ktorého citoval denník The Guardian. Zničením mosta ponad rieku Siverskyj Donec sa prerušila kľúčová dopravná tepna, ktorá mohla slúžiť aj na evakuáciu civilného obyvateľstva z oblasti bojov.

Podľa gubernátora Hajdaja pri ruskom ostreľovaní mesta Lysyčansk boli najnovšie zničené štyri domy a nákupné centrum, pričom zahynula minimálne jedna žena. Úrady v Severodonecku tvrdia, že napriek neustávajúcim útokom ruských síl ukrajinskí obrancovia stále kontrolujú asi tretinu tohto mesta. Podľa Hajdaja je pod ukrajinskou kontrolou aj miestny priemyselný areál a chemickú továreň Azot, kde sa ukrývajú stovky civilistov.

Ruskom podporovaní separatisti tvrdia, že sa v areáli Azotu nachádza 300 až 400 ukrajinských bojovníkov. Severodoneck sa stal epicentrom bojov na východe Ukrajiny o kontrolu nad priemyselným regiónom Donbas, ktorý tvorí Donecká a Luhanská oblasť. Týždne trvajúce boje zničili časti tohto mesta a stali sa jednými z najkrvavejších od začiatku ruskej vojenskej ofenzívy 24. februára.

Terčom intenzívneho ruského ostreľovania je aj neďaleký Lysyčansk, ktorý na nachádza hneď na druhom brehu rieky Siverskyj Donec.

V centre okupovaného Melitopolu na juhu Ukrajiny v nedeľu večer počas osláv Dňa Ruska zahrmel silný výbuch, ktorý bol počuť aj v ďalších štvrtiach tohto druhého najväčšieho mesta Záporožskej oblasti. Predpokladá sa, že pri budove ministerstva vnútra, ktoré riadia ľudia kolaborujúci s Ruskom, explodoval automobil. Zranenia utrpeli dvaja muži a dievča, uviedol na svojom webe denník RBK-Ukrajina s odvolaním sa na miestne médiá.

Miestni predstavitelia kolaborujúci s okupačnými silami z „teroristického útoku“ obvinili ukrajinských nacionalistov. Ukrajinské médiá ale podľa denníka vopred varovali, že okupanti chystajú na Deň Ruska provokáciu, aby z nej obvinili ukrajinskú stranu.

Miestne úrady podľa ruskej agentúry RIA Novosti tvrdia, že všetci vojaci a policajti sú v poriadku, explózia ale zranila dvoch civilistov. Výbušné zariadenie bolo podľa agentúry Interfax schované v kontajneri na odpadky. Pri jeho výbuchu utrpela ťažké zranenia mladá dievčina, ktorá bola prevezená do nemocnice, a ďalší miestny obyvateľ má poranený chrbát. Miestne úrady neskôr podľa agentúry TASS uviedli, že ťažké zranenia utrpelo 15-ročné dievča, ktoré náhodne prechádzalo okolo. O jej život teraz bojujú lekári. Hospitalizovali tiež ťažko zraneného muža. Ďalší dvaja ľudia vyviazli s ľahšími zraneniami.

Výbuchy bolo počuť aj v okupovanom Berďansku, kde časť mesta zostala kvôli tomu bez elektriny, dodal RBK-Ukrajina. Hovorcu mestského zastupiteľstva Danyjil Vodolazkyj podľa agentúry Unian uviedol, že okupanti označili výbuchy za elektrický skrat, aby utajili, že v skutočnosti v centre mesta horeli ruské vojenské autá s písmenom Z ako rozpoznávacím znakom.

Spor okolo žiadostí Fínska a Švédska o vstup do NATO sa možno nepodarí vyriešiť do nadchádzajúceho summitu Severoatlantickej aliancie, ktorý sa uskutoční koncom júna v Madride. Počas návštevy Fínska to v nedeľu vyhlásil generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg, informovala agentúra AFP. Tradične neutrálne Fínsko a Švédsko v máji, v reakcii na ruskú vojenskú agresiu voči Ukrajine, oficiálne požiadali o vstup do NATO. Začiatok prístupových rokovaní však zablokovalo Turecko, ktoré tieto dve severské krajiny obviňuje z toho, že poskytujú podporu a útočisko členom zakázanej Strany kurdských pracujúcich (PKK).

Fínsko aj Švédsko vyjadrili nad námietkami tureckej vlády prekvapenie. Tvrdia, že Ankara ich úvahy o členstve v NATO podporovala a svoj postoj zmenila až po tom, ako o vstup oficiálne požiadali. Žiadosť o členstvo v NATO musí jednomyseľne schváliť všetkých 30 členských štátov Aliancie.

Nikto nevie, ako dlho bude vojna na Ukrajine trvať, ukrajinské jednotky však vzdorujú nad očakávanie a bránia ruským silám v obsadení východnej časti krajiny, uviedol podľa agentúry AP ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Zelenskyj v pravidelnom videoposolstve vyhlásil, že je hrdý na ukrajinských obrancov, ktorým sa darí blokovať postup Rusov vo východnom priemyselnom regióne Donbas. Región hraničí s Ruskom a už osem rokov jeho veľkú časť ovládajú Moskvou podporovaní proruskí separatisti.

„Spomínate si, ako začiatkom mája v Rusku dúfali, že obsadia celý Donbas?“ uviedol ukrajinský prezident. „Už je 108. deň vojny, už je jún. Donbas vzdoruje,“ podotkol v sobotu večer.

Zelenskyj ďalej podotkol, že síce je koniec vojny zatiaľ v nedohľadne, Ukrajina by mala robiť všetko pre to, aby Rusi „oľutovali všetko, čo urobili a zodpovedali sa za každé jedno zabitie a každý jeden úder na našu krásnu krajinu“. Ukrajinský prezident vyhlásil, že Rusko utrpelo približne trikrát väčšie vojenské straty, než aké sa odhadujú na ukrajinskej strane. „A prečo? Čo ti to dalo, Rusko?“ dodal. Agentúra AP pripomína, že zatiaľ nie sú k dispozícii spoľahlivé nezávislé odhady počtu obetí vojny.

Ukrajine sa podarilo zriadiť dva koridory na vývoz obilia zo svojho územia vedúce cez Poľsko a Rumunsko, čo by malo pomôcť odvrátiť globálnu potravinovú krízu. Uviedol to v nedeľu námestník ukrajinského ministra zahraničných vecí Dmytro Senik. V súvislosti s týmito trasami však podľa jeho slov existujú určité prekážky, ktoré dodávky obilia spomaľujú, píše agentúra Reuters.

Ruské jednotky riadenými strelami typu Kalibr zničili rozsiahly sklad zbraní zo Spojených štátov a Európy v ukrajinskej Ternopiľskej oblasti, uviedlo v nedeľu ruské ministerstvo obrany, informovali agentúry Reuters a AFP.

Ruské sily tiež podľa vyhlásenia ministerstva, z ktorého citovala ruská agentúra Interfax, zostrelili tri ukrajinské stíhačky typu SU-25 neďaleko miest Doneck a Charkov. Ruský rezort obrany spresnil, že pri útoku na mesto Čortkiv bol zničený „veľký sklad protitankových raketových systémov, systémov prenosnej protivzdušnej obrany a rakiet, ktoré kyjevskému režimu poskytli Spojené štáty a európske krajiny“.

V Brjanskej oblasti na západe Ruska sa ktosi pokúsil vyhodiť do povetria časť ropovodu Družba, ktorý prepravuje ruskú ropu do Európy. O sobotňajšom útoku informoval server Meduza s odvolaním sa na informačný kanál Baza v aplikácii Telegram. Ropovod však poškodený nebol, ropa neunikla. Podľa spoločnosti Transnefť ropovod funguje normálne.

Pápež František vyzval v nedeľu ľudí, nech nedopustia, aby sme si na vojnu na Ukrajine zvykli, uviedla agentúra DPA.„Prosím, nezvyknime si na túto tragickú realitu. Modlime sa a bojujme za mier,“ uviedla hlava katolíckej cirkvi pred davmi veriacich a návštevníkov po tradičnej modlitbe Anjel Pána na Námestí sv. Petra v Ríme. Pápež uviedol, že naďalej myslí na vojnou postihnutý ukrajinský ľud. „Nech čas, ktorý plynie, nenechá vychladnúť našu bolesť a smútok za týchto zmučených ľudí,“ vyzval 85-ročný František.

Nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier kritizoval bývalého kancelára Gerharda Schrödera pre jeho obchodné väzby s Ruskom. Množstvo z toho, čo Schröder urobil ako kancelár, bolo zatienené jeho ďalším správaním, povedal Steinmeier pre nedeľňajšie vydanie denníka Bild. Informovala o tom agentúra DPA. Steinmeier v minulosti úzko spolupracoval so straníckym kolegom zo Sociálnodemokra­tickej strany Nemecka (SPD) Schröderom a bol šéfom jeho kancelárie v rokoch 1999–2005.

Obaja sa považujú za architektov proruského postoja Nemecka, ktorý narazil na odpor po začatí ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu. „Pätnásť rokov sme boli na rovnakej ceste, potom som však ďalších 17 rokov šiel na vlastnej politickej ceste bez neho. V tom období urobil Gerhard Schröder súkromné rozhodnutia, ktoré nás rozdelili,“ uviedol Steinmeier.

Exkancelár Schröder roky čelil v Nemecku kritike v súvislosti so svojimi pozíciami v ruských štátnych podnikoch a blízkymi väzbami na ruského prezidenta Vladimira Putina, konštatuje DPA. Po spustení ruskej vojenskej ofenzívy na Ukrajinu sa nátlak na Schrödera vystupňoval, kritike však nedávno čelil aj samotný prezident Steinmeier – za svoju politiku voči Rusku za uplynulé dve desaťročia. Steinmeier nakoniec priznal, že v súvislosti so svojím odhadom týkajúcim sa Putina urobil isté chyby.

Schröder nedávno rezignoval na svoj post v dozornej rade ruského ropného gigantu Rosnefť a odmietol nomináciu do rady ďalšieho ruského plynárenského gigantu Gazprom, píše DPA. Vedúce pozície má bývalý spolkový kancelár aj v projektoch plynovodov Nord Stream a Nord Stream 2, spájajúcich Rusko a Nemecko cez Baltické more.
V máji sa rozpočtový výbor nemeckého parlamentu rozhodol zbaviť Schrödera niekoľkých oficiálnych výhod, ktoré užíval ako bývalý spolkový kancelár – vrátane kancelárie v Bundestagu, uzatvára Bild.

Najmenej 22 ľudí utrpelo zranenia po ruskom útoku na ukrajinské mesto Čortkiv, uviedli v nedeľu tamojšie úrady. TASR správu prevzala z agentúry AFP, ktorá pripomína, že ide o zriedkavý útok na územie na západe Ukrajiny.

Podľa gubernátora Ternopiľskej oblasti Volodymyra Truša došlo k útoku ešte v sobotu večer a na Čortkiv dopadli štyri riadené rakety, pričom každá z nich bola vystrelená z Čierneho mora. Strely čiastočne zničili vojenský objekt i niekoľko civilistami obývaných budov, uvádza agentúra Reuters.

Truš na sociálnej sieti Facebook dodal že všetkých 22 zranených hospitalizovali. Boli medzi nimi aj ženy a 12-ročné dieťa.

Podľa najnovšej analýzy amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) Kremeľ uznal, že na Ukrajine nebude možné rýchlo dosiahnuť ruské ciele. Rusko ďalej upravuje svoje vojenské zámery a snaží sa napraviť chyby, ktorých sa dopustilo na začiatku invázie, píše ISW.

Experti ISW tiež venujú pozornosť výrokom hovorcu ukrajinskej vojenskej rozviedky Vadyma Skibického, ktorý s odkazom na zistenie tajných služieb vyhlásil, že Rusko plánuje viesť vojnu ešte najmenej štyri mesiace.

Inštitút znovu upozorňuje, že ukrajinské sily potrebujú dôslednú podporu zo strany Západu. Ukrajinskej armáde chýbajú predovšetkým delostrelecké systémy, pretože ruské počty a zdroje zvyšujú tlak na ukrajinské sily, uvádza ISW.

Štyri milióny ľudí už prekročili poľsko-ukrajinské hranice od 24. februára, keď Rusko začalo vojenskú ofenzívu na Ukrajinu. Na sociálnej sieti Twitter to v nedeľu uviedla poľská pohraničná stráž. Informovala o tom agentúra PAP.

Vo vyhlásení pohraničnej stráže sa ďalej uvádza, že v sobotu bolo vykonaných zhruba 24 900 hraničných kontrol osôb, ktoré vstupovali z územia Ukrajiny do Poľska a v nedeľu do siedmej hodiny ráno bolo zaznamenaných 6 800 príchodov.

Z Poľska na Ukrajinu v sobotu odišlo dovedna 28 000 osôb, spresnila poľská pohraničná stráž.

Väčšina Poliakov má ústretový postoj k Ukrajincom, ktorí utiekli pred vojnou do ich krajiny, vyplýva z nedávneho prieskumu Varšavskej univerzity, ktorého výsledky zverejnili tento týždeň.

Viac než 64 percent opýtaných podporilo poskytnutie ochrany utečencom, kým sa nebudú môcť vrátiť domov. Ďalších takmer 30 percent respondentov bolo za to, aby bolo Ukrajincom umožnené usadiť sa v krajine natrvalo.

V Severodonecku na východe Ukrajiny naďalej zúria neľútostné boje, podľa gubernátora Luhanskej oblasti Serhija Hajdaja ale Ukrajina má stále pod kontrolou jeho priemyselnú oblasť a chemickú fabriku, kde sa pred ruským ostreľovaním skrývajú stovky ľudí. Podľa sobotňajšieho tvrdenia Ruskom podporovanej separatistickej skupiny je v chemičke Azot uväznených 300 až 400 ukrajinských bojovníkov.

Hajdaj uviedol, že ruské sily teraz ovládajú väčšinu tohto malého mesta v Luhanskej oblasti a povedal, že ruské ostreľovanie chemickej fabriky spôsobilo veľký požiar po úniku ropy. Nie je známe, či oheň horel ešte aj v nedeľu.

„Nikto nemôže povedať, či a koľko obetí bolo za posledných 24 hodín v Severodonecku, kde pokračujú intenzívne boje,“ uviedol Hajdaj na sieti Telegram. „Áno, ľudia boli neustále v krytoch, ale Rusi strieľajú na obytné oblasti celé hodiny a používajú ťažké delostrelectvo,“ napísal. „Všetci sa teraz pravdepodobne chcú evakuovať, ale zatiaľ takáto možnosť neexistuje,“ dodal.

Ruské médiá uvádzajú, že v susednej Doneckej oblasti bol po výbuchu v meste Avdijivka, kde sídli ďalšia chemická továreň, vidieť obrovský oblak dymu.

V smere na Slovjansk podľa ukrajinského generálneho štábu v 109. deň ruskej invázie na Ukrajinu Rusi systematicky ostreľujú oblasť osád Petrivske, Nová Husarivka, Kurulka a Dolyna. Snaží sa uchytiť v dedine Bohorodyčne neďaleko Svjatohírska.

Rusko v nedeľu otvára svoje prvé vlastné reštaurácie s rýchlym občerstvením, ktoré majú nahradiť legendárny McDonald's, informovala americká spravodajská televízia CNN. Prvých 15 reštaurácií reťazca sa otvorí v Moskve a priľahlom regióne. "V blízkej budúcnosti budú nasledovať otvorenia ďalších reštaurácií v celom Rusku, uviedla CNN.

Nové logo spoločnosti má vyobrazené „hlavné symboly reštaurácie“ – dve oranžové paličky a koliesko červenej farby, ktoré majú predstavovať zemiakové hranolčeky a hamburger. Zelené zasa pozadie symbolizuje „kvalitu produktov a služieb, na ktoré sú hostia zvyknutí“. Rusko v nedeľu slávi svoj štátny sviatok – Deň Ruska, ktorý pripomína prijatie deklarácie o štátnej suverenite v roku 1990.

Americký fastfoodový gigant v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu v marci informoval, že po 32 rokoch pôsobenia v Rusku na protest proti vojne na Ukrajine zatvára svojich 850 prevádzok v krajine. Rovnaký postup zvolili aj mnohé ďalšie západné firmy.

Ukrajina reaguje na slová amerického prezidenta Joea Bidena, že USA Volodymyra Zelenského pred inváziou varovali, ale nechcel ich počúvať. Poradca šéfa ukrajinskej prezidentskej kancelárie Mychajlo Podoljak podľa BBC v reakcii na Bidenovo vyjadrenie uviedol, že Ukrajina sa chystala na vojnu s Ruskom od minulého roka. Keby tomu tak nebolo, potom by prvé ruské nálety nemierili na makety cieľov, ani zásoby munície by neboli rozptýlené a nekonali by sa v januári a februári vojenské cvičenia. Informácie o chystanom vpáde neprichádzali len od západných rozviedok, ale aj od ukrajinskej.

„A nakoniec to hlavné: zdá sa mi hlúpe z niečoho obviňovať krajinu, ktorá už viac ako 100 dní účinne bojuje v plnocennej vojne proti oveľa silnejšiemu nepriateľovi, keď kľúčové krajiny nedokázali preventívne zaraziť militaristické chúťky Ruska, o ktorých tak perfektne vedeli,“ dodal Podoljak.

Americká veľvyslankyňa v Kyjeve Bridget Brinková podľa denníka RBK-Ukrajina vyhlásila, že celá história s Bidenovým vyhlásením nestojí za zmienku v spravodajstve. „Rusko sa snaží zničiť ukrajinský národ a jeho kultúru. Spojené štáty nebudú stáť bokom a nedovolia, aby sa to stalo. Prezident Zelenskyj a ukrajinský ľud nadchli svet svojou statočnosťou a odolnosťou, predviedli, že Rusko si nikdy nepodrobí Ukrajinu,“ uviedla diplomatka.

Ubezpečila, že Biden si veľmi váži Zelenského za líderstvo, ktoré predviedol počas vojny s Ruskom. Pripomenula tiež, že USA poskytli Ukrajine pomoc v bezpečnostnej oblasti vo výške 5,3 miliardy dolárov, z toho 4,6 miliardy pripadá na dobu po ruskom vpáde, čo umožňuje Ukrajine brániť sa. Veľvyslankyňa dodala, že USA budú spolu so spojencami pokračovať v podpore Ukrajiny.

Ukrajinské ministerstvo obrany v sobotu oznámilo, že od zakladateľa a generálneho riaditeľa spoločnosti SpaceX Elona Muska dostalo nové satelitné komunikačné systémy Starlink, ktoré sú potrebné na vykonávanie špeciálnych misií.

Ukrajinské ministerstvo obrany v sobotu na Twitteri uviedlo: „Multitasker @elonmusk zvláda nielen pracovať na prípravách misie na Mars, ale aj odovzdávať starlinky našej rozviedke, ktorá ich tak (veľmi) potrebuje pre svoje špeciálne misie“.

Status ministerstva obrany súčasne obsahuje ubezpečenie, že „ukrajinská armáda bude chrániť slobodu na Zemi, aby mohla byť nastolená aj na Marse.“

Starlink je globálny družicový systém americkej spoločnosti SpaceX určený na poskytovanie vysokorýchlostného širokopásmového satelitného prístupu k internetu.

Po začatí ruskej tzv. špeciálnej vojenskej operácie spoločnosť Elona Muska v reakcii na žiadosť vlády v Kyjeve zaslala na Ukrajinu tisíce terminálov a presmerovala družice, aby Ikrajine poskytla prístup k internetu. Rusko totiž svoju fyzickú vojenskú inváziu spojilo s veľkým kybernetickým útokom na internetové pripojenie v krajine.

Podľa medializovaných informácií má ukrajinské ministerstvo pre digitálnu transformáciu v pláne – po dosiahnutí víťazstva vo vojne s Ruskom – postaviť na Ukrajine vlastnú pozemnú stanicu Starlink.