Futbal je ako Titanic. Spravme s Hamšíkom to, čo hokejisti so Šatanom

„Mám pocit, že všetko zlé sa zameriava na jediný hromozvod s menom Tarkovič. To však nie je hlavný problém,“ tvrdí futbalový odborník pred zajtrajším zápasom futbalovej reprezentácie proti Azerbajdžanu (18.00, prenos vysiela RTVS).

Očakávali ste, že dôjde k zmene trénera?

Z tohto nie som prekvapený, ale z inej veci áno. Stále počúvame o kontinuite, aby sa do mužstva veľa nezasahovalo a pokračovalo sa po tejto ceste.

Keď som bol v Trnave na zápase s Kazachstanom, dlho som nevidel tak smutné a unudené futbalové prostredie. Človek by rád sledoval aspoň futbal, na ktorý sa dá pozerať. Pretože prehrať môžete, ale ak sa to stane bez zápalu, bolia z toho oči.

Nenašli ste žiadne pozitíva?

Nie som frfloš. Snažím sa hľadať v živote i futbale pekné veci. Rád by som v slovenskom futbale našiel niečo pozitívne, ale nejde mi to. Opakujeme tie isté frázy roky dokola.

Myslíte si, že tréner Tarkovič nedokázal mužstvo herne usmerniť ani nadchnúť pre hru?

Mám pocit, že všetko zlé sa zameriava na jediný hromozvod s menom Tarkovič. To však nie je hlavný problém. Slovenský futbal je ako Titanic.

Hore sa tancuje a dole sa loď potápa. Regionálny, mládežnícky, klubový a aj reprezentačný futbal ide ku dnu. A niekedy sa tu tvárime, že sa nič nedeje. Mám na vás otázku…

Nech sa páči.

Ktoré slovenské mužstvo vám svojimi výkonmi prinášalo radosť?

Na začiatku sezóny Žilina, neskôr Ružomberok.

Chodieval som pravidelne na Žilinu či Slovan. Jablonec vyprášil MŠK, Slovan si v Európe ani neškrtol. Žiadny úspech ani radosť.

Preto by sa pozornosť nemala strhávať len na Tarkoviča. Pozrite sa, čo my hráme na všetkých úrovniach.

Všetci to chcú hrať po zemi a bez toho, aby museli ísť do boľavého súboja. Hra na jeden dotyk či útok krajnými obrancami sú neznáme pojmy.

Je problém v zastaralej metodike prípravy mládežníckych a aj seniorských trénerov?

Myslím si, že áno, lebo teraz máme skôr metodikov ako trénerov. Hráme na istotu, cez brankára a trpezlivo čakať.

Držíme sa metodiky, s ktorou Barcelona pred 15 rokmi drvila systémom tiki-taka európsky futbal.

A teraz? Priamočiarosť, rýchlosť, tvrdosť a súbojovosť. Čo z toho ponúka slovenský futbal? Nič. Zbytočne si teraz berieme Tarkoviča za obetného baránka.

Tréner je však za výkony mužstva zodpovedný a zastali sa ho aj hráči pri odlete na ďalší zápas do Baku…

No ešte aby si hráči otvárali ústa na trénerov.

Ich výkony však neboli ideálne. Chýba im kvalita alebo lepšie vedenie?

Máme veľmi dobrých hráčoch, ich podiel viny je minimálna. Hlavný problém je v tom, čo im tréneri vtĺkajú do hláv. Oni dostanú informáciu, ako hrať, aby sme boli úspešní. Výsledkom sú slabé výkony a zívanie divákov. Akoby sa inovátorstvo brzdilo poslušnosťou.

Ako to myslíte?

Kluboví či reprezentační tréneri nechcú prekročiť medze a rozhnevať si radikálnejšími zmenami vedenie. Radšej si to rozanalyzujú a karavána ide ďalej.

Reprezentácia je bez trénera. Najhorúcejším kandidátom je Vladimír Weiss st. Pomohol by slovenskému tímu?

Raz alebo dvakrát túto pozíciu odmietol. Mojim favoritom bol Petr Rada, ale ten ide do Dukly Praha. Weiss je skvelý tréner a odborník. Mne vadí, že dosiahol výsledky vďaka negatívnej emócii. Keď nebudete hrať, vyhodím vás a nebudete v nominácii. Nepočul som pochvaly. Pre mňa to nie je šálka kávy.

Rovnaký je však aj Rada. Navyše Slovensko bolo úspešné najmä keď ho viedli Ján Kozák st. či Weiss st. tvrdou rukou. Potrebuje slovenská kabína, aby mala nad sebou bič?

Nie je to zlá myšlienka, ale podľa mňa je to skôr osobnosťami trénerov Weissa a Kozáka. Mali prirodzený rešpekt u hráčov.

Boli u nich autoritami. Hráči vnímali, že ich vedia futbalu dokonale rozumejú a vedia ich pripraviť. O trénerovi Kozákovi mi hráči hovorili, že ich tak nachystal na zápasy, že to mali v súbojoch podstatnej ľahšie. Kozák aj Weiss boli navyše vynikajúcimi futbalistami, čo je tiež plus.

Po niekoľkých mesiacoch to znova vyzerá, že jedinou slovenskou alternatívou je Weiss. Nezdá sa vám, že vedenie Slovenského futbalového zväzu pracuje nekoncepčne?

Situácia môže dopadnúť tak, že Vlado Weiss bude chcieť zostať pri klubovom futbale. Istotne má viacero ponúk, možno si aj nejakú vybral.

Dopadnúť by to mohlo tak, že vedenie zväzu Weissa zamkne do kancelárie, kľúče vyhodí z okna a nevytiahne druhé dovtedy, kým Vlado nepodpíše zmluvu…

Iný kandidát nie je, ale aj keby bol, je to lepenie zlomeniny leukoplastom. Kompetentní si musia uvedomiť, či slovenský futbal ide dopredu. Necúvame? Hráme moderne a zaujímavo?

A kde je radosť, vášeň, rozvíjanie individuálnych schopností a nie hádzanie ľudí do systému? Futbal nie je robota, ale umenie.

Aké je riešenie?

Futbalovú revolúciu. Poďakovať sa niektorým a zmeniť systém a smerovanie slovenského futbalu. Na všetkých postoch na zväze sa ľudia snažia.

Iná vec je, či ich stopercentná robota v jednej línii s moderným futbalom. Tam vidím rezervy. Pracovitosť a obetavosť nestačí, musíte byť silným lídrom i inovátorom.

Niečo podobné predviedli hokejisti. Môžu byť inšpiráciou pre futbalistov?

Určite áno. Veľmi by som sa tešil, keby futbal už nebol zviazaný metodickými príručkami. Na Slovensku sa však nevyžaduje kreativita, ale poslušnosť.

Navrhoval by som, aby sa Marek Hamšík po konci svojej kariéry okamžite vrátil do futbalových štruktúr na riadiace pozície rovnako, ako je v hokeji Miroslav Šatan.

Keby si k sebe zobral Mareka Saparu či Róberta Vitteka, mohlo by to fungovať. Nevedia všetko, potrebovali by pomoc.

Sú však skromní, rozhľadení a majú bohaté skúsenosti. Hamšík bol rozvážny hráč s víziou a tento pokoj by si určite zachoval aj ako funkcionár. Výmenou Tarkoviča, teda jedného človeka, nám nepomôže.