ONLINE: Nové ruské drony znejú ako kosačka na trávu. Moskva nimi začala útočiť

19:50 Sklad ruskej munície v okupovanom ukrajinskom meste Doneck na východe Ukrajiny zničili príslušníci ukrajinskej obrannej spravodajskej služby. Informuje o tom web Ukrajinská Pravda, ktorý cituje vyjadrenie obranného spravodajstva na komunikačnej platforme Telegram.

Sklad munície sa podľa obranného spravodajstva Ukrajiny nachádzal na základni 110. samostatnej motostreleckej brigády ruského 1. armádneho zboru, ktorý v súčasnosti podniká útoky na fronte pri meste Avdijivka.

Uviedol to americký miliardár Elon Musk, podľa ktorého môžu konflikty na Ukrajine a Blízkom východe prerásť do tretej svetovej vojny, ktorá by mohla byť pre USA katastrofálna. Kyjev v reakcii uviedol, že odmietnutie podpory Ukrajine vojnu neukončí, ale naopak podnieti konflikty po celom svete.

Správu priniesol český portál iDnes.cz.

„Musíme zaistiť mier na Ukrajine a obnoviť normálne vzťahy s Ruskom,“ uviedol Musk v pondelňajšej diskusii na sociálnej sieti X, ktorú vlastní. Podľa podnikateľa politika USA núti Rusko spojiť sa s Iránom a Čínou.

„Toto spojenectvo by mohlo poraziť Západ v globálnom konflikte. Ostrá konfrontácia s Čínou a Ruskom by bola pre USA katastrofálna, pretože Rusko so svojimi bohatými nerastnými surovinami a Čína so svojím fenomenálnym priemyselným potenciálom sú hrozivou kombináciou,“ citoval miliardárov denník The Wall Street Journal.

15:40 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že Ukrajina sa s príchodom zimy pripravuje na ruské „teroristické útoky“ na energetickú infraštruktúru. Kyjev sa podľa jeho slov nebude len brániť, ale bude aj reagovať. „Nepriateľ to dobre vie. Najprv dali preč flotilu z Krymu a teraz posúvajú ich lietadlá ďalej od našich hraníc,“ vyhlásil.

Zelenskyj tiež povedal, že absolvoval konferenčný hovor o príchode techniky a vypočul si informácie z frontu. „Nepriateľ sa snaží bez rozdielu ničiť všetko, čo môže dosiahnuť. Beryslav, Borova… Odstraňujeme následky útokov a pomáhame ľuďom,“ uviedol.

15:35 Bývalý ruský prezident a premiér Dmitrij Medvedev, ktorý je teraz podpredsedom ruskej bezpečnostnej rady v reakcii na vyjadrenia českého ministra zahraničia Jána Lipavského vrátenie anektovaného polostrova Krym Ukrajine navrhol vrátiť Sudety Nemecku, napísala dnes ruská štátna agentúra TASS. Pripomenula Lipavského vyjadrenie, že politika Európskej únie by mala viesť k obnoveniu celistvosti Ukrajiny v hraniciach z roku 1991.

14:30 Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie (NATO) Jens Stoltenberg v stredu zdôraznil veľkú dôležitosť zbrojárskych spoločností pre obranu 31-člennej aliancie a tiež pre boj Ukrajiny proti Rusku. Stoltenberg zároveň vyzval na urýchlené zvýšenie výroby zbraní a munície. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry DPA.

„Niektorí investori majú mylný názor, že zbrojársky priemysel je vlastne neetický,“ povedal Stoltenberg na Fóre NATO a tohto priemyslu vo švédskej metropole Štokholm. „Ale na výrobe zbraní na obranu spojencov NATO nie je nič neetické. Na obrane našej slobody nie je nič neetické. A nie je nič neetické ani na pomoci ukrajinským vojakom brániacim svoju krajinu“ voči ruskej agresii, vyhlásil Stoltenberg.

„Bez tohto priemyslu by neexistovala obrana, odstrašovanie ani bezpečie,“ dodal.

Dvojdňové Fórum NATO a zbrojárskeho priemyslu je stretnutím riadiacich pracovníkov tohto priemyslu, vysokopostavených civilných aj vojenských predstaviteľov NATO a zástupcov jednotlivých krajín.

14:05 Pri útokoch na ukrajinskú infraštruktúru začína Rusko okrem iránskych dronov Šáhid používať aj lacnejšie a ľahšie verzie vlastných bezpilotných lietadiel Italmas. Ako referuje web Ukrajinská pravda, v najnovšej aktualizácii svojej správy o vývoji vojny na Ukrajine to uviedli analytici z amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW).

Ruské zdroje poznamenali, že drony Italmas sú ľahšie ako Šáhid a je ťažšie ich odhaliť a zostreliť. Ruskí vojenskí blogeri poznamenali, že drony Italmas sú zároveň lacnejšie ako Šáhid, čo znamená, že ich možno vyrobiť a použiť viac, ale majú menšiu váhu a sú menej výkonné. Ruské zdroje tiež poznamenali, že okupačné sily použijú drony Italmas v tandeme so Šáhidom.

Použitie dronov Italmas je podľa ISW pravdepodobne súčasťou snahy Ruska o diverzifikáciu svojho arzenálu bezpilotných lietadiel, rakiet a riadených bômb. V správe ruských médií sa uvádza, že drony Italmas sú ľahšie ako Šáhid, fungujú na plyn a vydávajú úplne iný zvuk pripomínajúci kosačku na trávu, čo sťažuje ich identifikáciu a zostrelenie.

Hovorca ukrajinských vzdušných síl Jurij Ihnat v nedeľu informoval, že Rusi začali vyrábať bezpilotné drony pomocou motorov z AliExpress. Tieto drony sú podľa neho schopné uniesť niekoľko kilogramov výbušnín, takže sú nebezpečné.

13:55 Predseda českého Senátu Miloš Vystrčil vyzval všetkých Čechov, ktorí majú možnosť, aby pomohli Ukrajine pred blížiacou sa zimou zaistiť dodávky energie. Senát v stredu symbolicky daroval Kyjevu auto a elektrocentrálu. Vystrčil to v stredu oznámil na spoločnej tlačovej konferencii s predsedom Najvyššej rady Ukrajiny Ruslanom Stefančukom, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

„To, čo bude Ukrajina pred nadchádzajúcou zimou potrebovať, je energia, sú to elektrocentrály,“ povedal Vystrčil a apeloval na všetkých ľudí v Česku, ktorí si to môžu dovoliť, aby pristúpili k podobnej pomoci. Horná komora českého parlamentu Ukrajine darovala automobil Volkswagen Caravelle a elektrocentrálu. „Vieme, že z hľadiska veľkosti a významu daru ako pomoci ten dar nie je významný, ale je významný symbolicky,“ uviedol Vystrčil.

So šéfom ukrajinského parlamentu podpísali memorandum. Podľa Vystrčila ním Senát symbolicky potvrdil pomoc Kyjevu, ktorá sa týka troch oblastí: podpory Ukrajiny v boji proti ruskému agresorovi, pri jej ceste do EÚ a NATO a pri vzájomnej spolupráci, ktorá sa podľa neho víťazstvom Ukrajiny vo vojne proti Rusku nekončí. „Tým začne obnova a rekonštrukcia a vzájomná hospodárska, kultúrna a vedecko-výskumná spolupráca. Je záujmom Senátu pri tom maximálne pomáhať,“ dodal.

Moskva totiž pravdepodobne venuje vysokú pozornosť tejto oblasti v súvislosti s možným ukrajinským útokom cez rieku. Uviedlo to v najnovšej správe o vývoji vojny na Ukrajine spravodajstvo britského ministerstva obrany. „Predbežné indície naznačujú, že Rusko si zachovalo významné delostrelecké kapacity v dosahu rieky," uviedol britský rezort obrany.

Počas minulého týždňa britské spravodajské služby zaznamenali, že boje na brehoch dolného toku rieky Dneper sa zintenzívnili. Operáciám v tejto oblasti totiž Ukrajina venuje osobitnú pozornosť a na východnom brehu rieky od leta kontroluje malé predmostie.

13:05 Európska únia od februára minulého roka napriek vojne na Ukrajine pokračuje v dovoze „kriticky dôležitých“ surovín, ako je titán a nikel, z Ruska a od spoločností spájaných s Kremľom ich importovala v celkovej hodnote 13,7 miliardy eur. Ako referuje web Ukrajinská pravda, tvrdí to vyšetrovanie portálu Investigate Europe.

V doterajších 11 balíkoch sankcií voči Rusku stanovila EÚ výnimky pre 34 druhov „kritických“ surovín, ktorých dodávky nie je možné nahradiť pre požadovanú rýchlosť týchto dodávok, ich cenu alebo globálny deficit.

EÚ tieto zdroje veľmi potrebuje, pretože zohrávajú dôležitú úlohu pre elektroniku, solárne panely, elektrické vozidlá, tradičné priemyselné odvetvia či sektor obrany.

Podľa analýzy Investigate Europe doviezla EÚ od marca 2022 do júla 2023 z Ruska „kritické suroviny“ v hodnote 13,7 miliardy eur, pričom náklady na dodávky v tomto roku presiahli 3,7 miliardy eur. Tieto prostriedky putujú nielen do ruského rozpočtu, ale taktiež spoločnostiam, ktoré sú spojené s Kremľom.

EÚ neoficiálne priznáva problém a snaží sa znížiť závislosť od kritických nerastných zdrojov Ruska. Európsky zdroj pre Investigate Europe vysvetlil, že náhla implementácia sankcií môže spôsobiť rast cien, poškodiť EÚ a pomôcť Rusku zarobiť ešte viac.

12:07 Podmorský plynovod Balticconnector medzi Fínskom a Estónskom podľa všetkého poškodila kotva čínskej kontajnerovej lode. Fínsky Národný vyšetrovací úrad informoval, že dôkazy a dáta ukazujú na nákladnú loď Newnew Polar Bear plaviacu sa pod vlajkou Hongkongu.

Hlavný detektív Risto Lohi uviedol, že na dne Baltského mora je vidieť 1,5 až 4 metre širokú stopu po ťahaní, ktorá vedie k poškodeniu plynovodu. Fínski vyšetrovatelia predpokladajú, že stopu zanechala 6-tonová kotva, ktorú v pondelok večer vylovilo fínske námorníctvo. „Na kotve sú stopy, ktoré naznačujú, že bola v kontakte s plynovodom," vysvetlil Lohi s odvolaním sa na údaje z expertnej analýzy.

Či bolo poškodenie plynovodu úmyselné, neúmyselné alebo spôsobené „zlou námornou plavbou“, je predmetom ďalšej fázy vyšetrovania, uviedli úrady.

Balticconnector je obojsmerný 77-kilometrov dlhý plynovod spájajúci fínske mesto Inkoo a estónsky prístav Paldiski cez Fínsky záliv a s prevádzkou začal pred tromi rokmi. Prevádzkovatelia plynovodu spozorovali nezvyčajný pokles tlaku v potrubí 8. októbra a následne zastavili prívod plynu. Ako vyšlo najavo plynovod bol vo fínskej ekonomickej zóne mechanicky poškodený, pričom bol aj posunutý od jeho pôvodnej pozície. Oprava by mala podľa očakávaní trvať prinajmenšom do konca apríla 2024.

Fínske úrady označili za hlavného podozrivého spomenutú 169-metrov dlhú loď Newnew Polar Bear, ktorej smer a pozícia v Baltskom mori súhlasila s časom a miestom poškodenia potrubia. Nedávne fotografie čínskeho plavidla, ktoré počas plavby po Baltskom mori priplávalo do ruského Petrohradu, zverejnené na sociálnych sieťach, ukazujú, že plavidlu chýba jedna z jeho kotiev. Loď sa podľa webstránky Marine Traffic, ktorá monitoruje plavby, v súčasnosti nachádza v severných ruských vodách a pravdepodobne smeruje späť do Číny.

Vyšetrovatelia vo Fínsku tvrdia, že sa niekoľkokrát pokúsili kontaktovať kapitána lode, ale nepodarilo sa im to. V súčasnosti na prípade spolupracujú s čínskymi predstaviteľmi.

V tom istom čase, ako poškodenie plynovodu boli poškodené aj telekomunikačné káble medzi Fínskom a Estónskom a Švédskom a Estónskom. Fínske úrady povedali, že veria, že poškodenie prvého spomenutého kábla tiež súvisí s čínskou loďou.

Ako referuje web news.sky.com, sibírsky prápor bojuje na strane Ukrajiny a tvoria ho Rusi. Tento prápor vytvoril bývalý dôstojník ruskej vojenskej rozviedky s cieľom narušiť ruské aktivity.

10:55 Rada federácie, horná komora ruského parlamentu, dnes schválila návrh zákona o odstúpení Ruska od ratifikácie zmluvy o úplnom zákaze jadrových skúšok (CTBT). Informovala o tom agentúra TASS. Norma, ktorú už skôr prijala Štátna doma, dolná komora parlamentu, začne platiť po očakávanom podpise ruského prezidenta Vladimira Putina.

Za schválenie návrhu zákona dnes hlasovalo 156 zo 178 členov Rady federácie. Proti nebol nikto.

Zákon umožní Moskve odvolať ratifikačnú listinu, aj naďalej ale zostane signatárom zmluvy. Rusko tvrdí, že zostane zmluvnou stranou so všetkými právami a povinnosťami.

Cieľom zákona je podľa prievodných dokumentov „obnoviť paritu záväzkov v oblasti kontroly jadrových zbraní“. Predseda Dumy Vjačeslav Volodin už pred hlasovaním dolnej komory minulý týždeň vyhlásil, že Rusko zruší svoju ratifikáciu kvôli nezodpovednému prístupu Spojených štátov ku globálnej bezpečnosti. USA zmluvu podpísali, ale neratifikovali.

10:10 Ukrajinská podvratná a prieskumná skupina sa vylodila pri dedine Pidstepne, ktorá sa nachádza asi tri kilometre od ľavého brehu rieky Dneper a zhruba 20 kilometrov od Chersonu, a dobyla úsek cesty spájajúcej obce Pojma, Kozači Laheri a Krynka. V najnovšej aktualizácii svojej správy to uviedli analytici z amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW).

Spomenutý úsek cesty sa tiahne asi 30 kilometrov pozdĺž ľavého brehu Dnepra. Analytici dostali tieto informácie od ruských vojenských blogerov. Tvrdia tiež, že ukrajinskí vojaci presunuli zálohy na ostrovy v delte rieky Dneper a snažia sa preraziť k obciam Pojma a Piščanivka.

ISW tiež tvrdí, že ukrajinské jednotky v utorok pokračovali v protiofenzívnych akciách na východe a juhu Ukrajiny, pričom postúpili južne od Bachmutu a na západe Záporožskej oblasti. Geolokačné zábery z pondelka naznačujú, že ukrajinské sily postupovali východne od Andrijivky, asi desať kilometrov juhozápadne od Bachmutu, a tiež mierne postúpili na západ od oslobodenej dediny Robotyne. Postup južne od Bachmutu a pri Robotyne potvrdil aj generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl.

a stretol sa tam s vysokopostavenými dôstojníkmi, uvádza sa v stredajšom vyhlásení ruských ozbrojených síl.

Šojgu navštívil veliteľské stanovište Vostok na okupovanom východe Ukrajiny a vypočul si správu o situácii na frontovej línii, o výcviku operátorov dronov a prípravách na boje v podmienkach zimy.

Armáda tiež zverejnila videozáznam, na ktorom vidieť ruského ministra obrany, ako letí vo vrtuľníku; z vyhlásenia ale nebolo bezprostredne jasné, kedy presne Šojgu túto návštevu uskutočnil.

9:42 Najmenej 16 ľudí utrpelo zranenia v západoukrajinskej Chmeľnyckej oblasti, kde do areálu objektu kritickej infraštruktúry v okrese Šepetivskyj dopadli úlomky zostrelených ruských „vzdušných objektov“. Na platforme Telegram to podľa agentúry DPA oznámil námestník gubernátora zmienenej oblasti Serhij Ťurin.

Následná tlaková vlna poškodila okolité nebytové priestory, obytné budovy a vozidlá.

Podľa informácií, ktoré zverejnilo ukrajinské letectvo, Rusko v noci na stredu zaútočilo na územie Ukrajiny 11 kamikadze dronmi. Všetky boli zostrelené.

Ukrajina sa už vyše 20 mesiacov bráni proti ruskej agresii. Od vlaňajšej jesene Rusko dronmi a raketami pravidelne útočí na civilné ciele vo vnútrozemí. Často ide o elektrárne, teplárne či vodárne.

Na Facebooku o tom informoval generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas utorka prišlo o život 800 ruských vojakov.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo aj o 5 112 tankov, 9 697 bojových obrnených vozidiel, 9 474 vozidiel a palivových nádrží, 7 125 delostre­leckých systémov, 833 odpaľovacích raketových systémov, 554 systémov protivzdušnej obrany, 324 vrtuľníkov, 320 lietadiel, 5 372 dronov, 1 538 striel s plochou dráhou letu, 20 lodí, jednu ponorku a 1 007 kusov špeciálnej techniky.

Oznámil to podpredseda ukrajinskej vlády Mychajlo Fedorov podľa ruskojazyčného webu stanice BBC a serveru Ukrajinska pravda. Stroj nazvaný Ratel S sa pohybuje po zemi a podľa vicepremiéra môže byť vybavený okrem iného protitankovou­ mínou.

„Vojaci ho používajú ako mobilnú bojovú hlavicu,“ uviedol Fedorov, ktorý zároveň na platforme Telegram zverejnil snímky a video zbrane. „Vďaka tejto technológii môže operátor z bezpečného miesta vyhodiť do povetria nepriateľský tank alebo poľné opevnenie,“ dodal.

Robot sa podľa ukrajinského vicepremiéra môže pohybovať maximálnou rýchlosťou 24 kilometrov za hodinu s dojazdom šesť kilometrov. Bez dobíjania vydrží pracovať dve hodiny.

Bojového robota podľa Ukrajinskej pravdy vyvinula organizácia Brave 1, ktorú založilo okrem iného niekoľko ukrajinských ministerstiev, a jej úlohou je rozvoj vojenských technológií.

Informácie o začatí testov pozemného dronu schopného dopraviť mínu pod tank sa podľa BBC objavili už v máji. Medzi výhody robota podľa odborníkov patrí jeho jednoduchosť a nízka cena, medzi nevýhody potom rázvor (parameter označujúci vzdialenosť predných a zadných kolies), ktorý môže sťažiť použitie zbrane v snehu alebo za „rasputice“, podotkla BBC s odkazom na jav, kedy sa v ukrajinských a ruských rovinách na jar a na jeseň mení pôda na blato a močiar.

Podobné pozemné bojové roboty vyvíjajú aj Rusi, ale zatiaľ sa podľa BBC neobjavili správy o ich uvedení do sériovej výroby.

„Pechota vyhráva bitky, logistika vyhráva vojny,“ povedal generál John Pershing, veliteľ amerických síl v prvej svetovej vojne. O viac ako storočie neskôr je jeho aforizmus základom stratégie v ďalšej drsnej zákopovej vojne, keď sa Ukrajina snaží vybudovať vlastný muničný priemysel, aby znížila svoju závislosť od západných spojencov v boji proti ruskej agresii, napísal denník Financial Times.

„Máme obrovský nedostatok munície nielen na Ukrajine, ale na celom svete,“ povedal pre Financial Times ukrajinský premiér Denys Šmyhal. „Chápeme, že by sme to mali vyrábať tu na Ukrajine, pretože všade na svete je to vyčerpané. Všetky sklady sú prázdne."

Vláda podľa neho čerpala ponaučenie z dramatického nárastu domácej výroby bezpilotných lietadiel, ktorá sa tento rok zvýšila z „niekoľkých desiatok v minulom roku“ na „desiatky tisíc“. Kyjev tiež mení svoj rozpočet, aby sa sústredil na „komplex vojenského obranného systému“, vrátane protivzdušnej obrany a delostrelectva.

Ale vybudovanie priemyslu pre granáty, delostrelectvo a protivzdušnú obranu je v čase celosvetového nedostatku kľúčových komponentov a surovín oveľa zložitejší a ambicióznejší projekt ako pre drony. Jeden predstaviteľ povedal, že nedokázali rýchlo transformovať výrobu nábojov tak, ako to urobili v prípade dronov, v neposlednom rade kvôli globálnemu „nedostatku strelného prachu“.

Dvadsať mesiacov od rozsiahlej ruskej invázie ukrajinskí predstavitelia vedia, aké dôležité je prebudiť vlastný priemysel a rýchlo inovovať. Ukrajina pretvára vyradené strely do západných stíhačiek na rakety zem-vzduch, ktoré možno využiť ako prostriedok protivzdušnej obrany. S odvolaním sa na nemenovaného vysokopostaveného ukrajinského predstaviteľa to uviedol Financial Times, ktorý to označil za jeden z ukrajinských úspechov. Ide o nadzvukové strely AIM-9 Sidewinder, ktoré môžu niesť napríklad americké stíhačky F-16.

„Tie strely AIM-9 boli mimo prevádzky. My ich opravujeme. Prišli sme na spôsob, ako ich odpaľovať z krajiny. Je to akási improvizovaná protivzdušná obrana,“ povedal britskému listu nemenovaný ukrajinský činiteľ. Dodal, že upravené strely Ukrajine pomôžu, aby vydržala zimu, počas ktorej sa očakávajú ruské nálety na ukrajinskú energetickú infraštruktúru. Z dlhodobého hľadiska ale podľa neho táto improvizovaná protivzdušná obrana nie je riešením.

Pretváranie striel AIM-9 je podľa rovnakého zdroja len jeden z mnohých obdobných prípadov, keď Ukrajina nachádza využitie pre starý americký armádny materiál. „Máme dohodu, že si berieme niečo zastarané a robíme z toho niečo iné,“ vysvetlil ukrajinský činiteľ.

Ukrajina sa tiež snaží opravovať armádnu techniku v spolupráci s európskymi a americkými spoločnosťami. Tento rok v lete napríklad ukrajinský štátny obranný podnik Ukroboronprom uzavrel dohodu s nemeckým zbrojárskym koncernom Rheinmetall o tom, že nemecká firma bude opravovať poškodené tanky Leopard súbežne s výrobou nových obrnencov. Podľa ukrajinského premiéra Denysa Šmyhala ukrajinské firmy uzavreli asi 20 podobných zmlúv o spolupráci s rôznymi spoločnosťami a partnermi. Niektoré západné firmy sa ale k takýmto zmluvám podľa denníka Financial Times stavajú váhavo, pretože majú obavy, že by Rusko mohlo na ich fabriky podniknúť útok.