Menšinová vláda znie strašidelne
Stačí jedna ukážka antisystémového prístupu. Ešte pred vyjednávaním koaličných strán na Bôriku sa predsedníctvo Oľano (aj také existuje) znovu zaťalo a vyhlásilo, že Matoviča si nedajú. V poriadku - akurát už nikto netuší, o čom chcú jednať s tými, ktorí povedali, že ide o jedinú podmienku, z ktorej neustúpia.
Prichádza chvíľa zlomu, keď už nemá zmysel zachraňovať súčasnú situáciu a lepšie bude pustiť sa do práce na politickej mape po nových voľbách? Tie isto budú a je trochu jedno, či sa budú volať predčasné alebo nie. S pribúdajúcim časom to bude jedno ešte viac…
Najväčší strach ide z predstavy vládnutia menšinovej vlády. Ak sa trápila väčšinová, ako sa bude dariť takej, ktorá bude musieť pri každom pokuse niečo spraviť hľadať nanovo podporu?
Politické talenty vo zvyšku koalície veľmi nevidieť, a tak s najväčšou pravdepodobnosťou budú v ohrození hlavne dobré mravy. Pravidelným obchodovaním s poslaneckými hlasmi sa veru sympatie verejnosti nezískavajú.
Odchod ministrov z rezortu školstva, hospodárstva, justície a šéfa diplomacie bude veľkou ranou pre konkrétne agendy. Dotyční ministri neboli perfektní, ale určite patrili k výraznejším a profesionálnejším. Nehovoriac o garanciách v zahraničnej politike, ktorá je teraz výnimočná krehká. O personálnych “skladových zásobách” Obyčajných, Rodiny a Zaľudí už vieme svoje.
Jednoducho - prípadná menšinová vláda bude jedno veľké trápenie. A vo voličoch potvrdí znechutenie a žiaľ aj prípadnú ochotu naletieť hociktorému starému alebo novoobjavenému bláznovi, ktorý začne vykrikovať o radikálnej zmene politického systému odtrhnutého od reality a starostí bežného ľudu.
Malým čriepkom optimizmu bola tlačovka policajného prezidenta. Hoci sa to v spleti trestných konaní nezdá, mnohé z nich idú dopredu svojím tempom. To nie je málo.
Zostáva dúfať, že sa to stane štandardom. A nebude treba vypočítavať časové prieniky volebnej zmeny s tým, kto všetko už bude alebo ešte nebude obvinený, obžalovaný či odsúdený. Predstava takých pretekov je strašidelná.
Dovolenkári na Kryme
Na Východe je nová ruská nervozita. To znie nádejne, rizikom zostáva nevyspytateľnosť ruskej reakcie na neúspechy a vyšší level ukrajinského sebavedomia.
Dovolenkári na Kryme sa dotkli vojny. Prišli o slnenie na pláži a znášali to veľmi zle. Ktovie, či v ich hlavách aspoň prebleskla myšlienka na obyvateľov napadnutej Ukrajiny, ktorí dotykom vojny prišli o bývanie, nohu alebo rovno o život.
Nie, nejde o Čechova a Dostojevského a o to, či ich čítať alebo vyhodiť z knižníc. Teraz ide presne o týchto, ktorí sú rozhorčení, lebo majú pokazenú dovolenku. Svojou duševnou lenivosťou, ochotou na celý život uveriť vládcovi a osvojiť si jeho arogantnú nenávisť, sú za vojnu zodpovední.
Ak chcú súcitiť s národom a jeho vládcom, nech sa solidárne pridajú aj v nemožnosti cestovať na zlý Západ. Rus je veľká, hádam si už len nejaké to miestečko na letný relax nájdu.
Našťastie krátka ropná kauza ukázala (okrem iného) krehkosť ukrajinských pozícií. Prezident Zelenskyj ďalší z ukrajinského vedenia budú musieť ďalej dokazovať svoju zrelosť, aby hocijakou chybou neprišli o sympatie svetovej verejnosti a podporu západných lídrov. Nonstop sa pohybujú na hrane, a tá oddeľuje víťazstvo od potupného zlyhania.
Hrdina týždňa
Posmrtné miesto v rubrike si zaslúži kardinál Tomko. Po jeho odchode sa ukázalo, aký veľký rešpekt si vybudoval.
Všetci hovoria o jeho ľudskosti a prístupnosti. Zostáva dúfať, že také vlastnosti budú pre cirkevných hierarchov štandardom, nie vzácnou výnimkou.
Tento článok mohol vzniknúť aj vďaka podpore našich čitateľov
Pridajte sa k našej komunite, ktorá bojuje za spravodlivý a slušný štát, a podporte prácu našej redakcie. Teraz k nej navyše môžete získať až dve knihy úplne ZADARMO.
S podporou až 2 knihy ZADARMO
Aktuality.sk takmer bez reklám
Možnosť diskutovať
