„Štát, to som ja,“ povedal Kráľ Slnko – Ľudovít XIV. Je to však zrejme len výmysel. Výrok mu pravdepodobne pripísal jeden historik takmer o dvesto rokov neskôr. Dnes však už nezáleží na tom, či to tento francúzsky absolutistický monarcha naozaj povedal. Igor Matovič totiž premenil tieto slová na skutočnosť. Takmer doslova.
Letamo.sk: Objavte najnovšie zľavy a letáky obchodných reťazcov ako Tesco, Kaufland či Lidl.
Hnutie OĽaNO oficiálne premenoval na Slovensko. Teda pardon, SLOVENSKO. Pojem štátostrana nadobúda hneď iný zmysel. Takúto absurdnú hlúposť by si žiaden falšovateľ histórie ani len nevymyslel, ale Matovič ju aj zrealizoval. A na Slovensku mu to prešlo. Asi je načase, aby Andrej Danko (alebo niekto iný, kto vie, čo robí) znova zmenil zákon o politických stranách.
Zdravý rozum už nestačí
Zakázať pomenovať si stranu Slovensko sa asi celkom nedá. Zrejme nikomu nenapadlo, že by to mohlo byť potrebné. Zákonodarca predpokladal, že politici budú mať sami dosť rozumu, aby to nerobili. Predpoklady, že zdravý rozum je najlepšou bariérou pred zlými nápadmi, však s príchodom Igora Matoviča do politiky padli.
Mimochodom, SLOVENSKO je už ôsmym názvom Obyčajných ľudí v histórii a piatym v roku 2023. OĽaNO tak v počte zmien názvu prekonalo aj Spolu/Modrú koalíciu/Demokratov. Zákon by mal tieto praktiky obmedziť, kým sa stanú zvykom. Názov strany má byť jej značkou, ktorá ju definuje, nie nálepkou, ktorá sa dá meniť podľa nálady.
Pre hocijakú inú stranu by bol všeobecný a neoriginálny názov ako Slovensko hendikepom. Ani Google nebude vedieť, ktoré Slovensko máte namysli. Matovič však vie, že názov je len nevyhnutná povinnosť. Skutočnou značkou jeho strany je jeho meno. Podľa toho by sme ju aj mali nazývať: nie Obyčajní ľudia, nie OĽaNO a priatelia, nie SLOVENSKO. Je to Strana Igora Matoviča.
No a jej predseda začal svoj prvý deň v novom parlamente novým názvom spôsobom sebe vlastným – agresívnymi a hrubými poznámkami na adresu Petra Pellegriniho. Také Slovensko by možno chcel reprezentovať. Hnev a frustrácia ho pred vyše tromi rokmi vyniesli až k postu premiéra a tie isté emócie ho držia v politike dodnes.
Matovičov vyšší záujem
Je paradoxom, že dva roky po veľkých protestoch Za slušné Slovensko vyhral voľby Igor Matovič, ktorý považuje neslušnosť a hrubosť za cnosť. Ani vtedy však nereprezentoval celé Slovensko. Aj ĽSNS má v názve Naše Slovensko, no naša krajina nikdy nepatrila kotlebovcom.
Aj Matovič reprezentuje najmä seba a svoju kŕčovitú snahu byť neustále stredobodom pozornosti. Názov jeho strany nie je symbolom toho, že si je vedomý svojej zodpovednosti za osud krajiny, len prejavom jeho histriónskej osobnosti.
Igor Matovič je možno v hĺbke duše presvedčený, že všetko, čo robí, robí v záujme Slovenska, no v skutočnosti bol pre neho vždy dôležitejší on sám než Slovensko. Myslel si, že koná vo vyššom záujme, no nakoniec to bol vždy najmä jeho záujem. Je to to isté.
„Ja zomieram, no štát navždy pretrvá,“ povedal Ľudovít XIV. na smrteľnej posteli. To isté platí aj o politickej kariére Igora Matoviča. Strana Igora Matoviča raz skončí, no skutočné Slovensko tu bude ďalej. A dovtedy snáď pochopí, že politikov ako on nepotrebuje.
