Ruský prezident Vladimir Putin sa prirovnal k Petrovi Veľkému a hovoril o potrebe „vziať si späť (územie) a brániť sa“. Na stretnutí s mladými podnikateľmi v Moskve tiež prirovnával založenie Petrohradu spomenutým panovníkom k anektovaniu území svojou vládou.
„Keď založil nové hlavné mesto, žiadna európska krajina ho neuznala ako Rusko. Každý to uznával ako Švédsko. A vždy tam žili slovanskí ľudia spolu s ugro-fínskymi ľuďmi, a územie bolo pod kontrolou ruského štátu,“ povedal Putin. „Čo robil? Bral si späť a posilňoval. To robil. A zdá sa, že teraz je tiež na nás brať si späť a posilňovať,“ pokračoval.
Podľa agentúry AP si tiež Putin zjavne nechal otvorené dvere pre ďalšie rozširovanie územia. „Nie je žiadny stav medzi. Krajina je buď suverénna alebo je kolóniou,“ uviedol a dodal: „Nie je možné – chápete – nie je možné postaviť plot okolo krajiny ako je Rusko. A my ho stavať nemienime.“
Ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov uviedol, že situácia na frontovej línii je „veľmi ťažká“ a vyzval na „veľmi rýchle“ dodávky zbraní. Minister na Facebooku konštatoval, že každý deň padne do 100 ukrajinských vojakov a do 500 je zranených. Dodal, že Kyjev rýchlo potrebuje ťažké zbrane a tiež lietadlá a systémy protivzdušnej obrany.
„Ukázali sme, že sa nebojíme Kremľa, na rozdiel od mnohých iných. Ale my ako krajina si nemôžeme dovoliť krvácať, strácať našich najlepších synov a dcéry,“ napísal Reznikov. Dodal, že Rusko „pokračuje v tlaku púhym množstvom“ a tiež pociťuje „obrovské straty“.
Ministerstvo vnútra SR (MV SR) zriadilo kontakty, na ktoré sa môže verejnosť obrátiť v prípade záujmu pomôcť občanom Ukrajiny utekajúcim pred vojnou.
Ako informoval tlačový odbor MV SR, pomoc je možné poskytnúť na mail pomocpreukrajinu@minv.sk a prostredníctvom telefónneho čísla +4212/48 59 33 12.
Kontakty slúžia na nahlasovanie materiálnej pomoci, ako je šatstvo, oblečenie, hygienické potreby vrátane plienok pre deti, potraviny či na ponuky ubytovania.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podpísal nariadenie, ktorým uvalil osobné sankcie na ruských lídrov, vrátane prezidenta Vladimira Putina a všetkých ministrov.
Sankcie, ktoré schválila Rada národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny, sú zamerané na všetkých členov ruskej vlády a bezpečnostnej rady i hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova. Všetkým, ktorých sa týkajú, zakazujú vstup na Ukrajinu, rušia víza a povolenia a blokujú finančné aktíva.
Podľa kópie, ktorú zverejnili na webstránke ukrajinského prezidentského úradu, dekrét vošiel do platnosti vo štvrtok. Zelenskyj okrem toho podpísal aj nariadenie o sankcionovaní 236 ruských univerzít a ich vedenia.
Ruský minister školstva Sergej Kravcov v reakcii pre agentúru Interfax uviedol, že tým Moskvu neodradia. „Rozhodnutie kyjevského režimu hovorí o jeho neschopnosti kontrolovať situáciu. Je to gesto zúfalstva, ktoré nemôže zabrániť integrácii Donbasu a oslobodených území do jednotného vzdelávacieho priestoru s Ruskom,“ vyjadril sa.
Vojna na Ukrajine (online)
17:41 Rusko porušilo zhruba 400 rôznych medzinárodných dohôd. Na Kodanskom samite o demokracii to povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý sa na ňom zúčastnil virtuálne. Informuje o tom spravodajský portál BBC.
„Len počas ruskej vojny voči Ukrajine, a chcem vám pripomenúť, že začala v roku 2014, nie 24. februára (2022), Rusko porušilo zhruba 400 rôznych medzinárodných dohôd, ktorých zmluvnými stranami sú naše krajiny,“ uviedol ukrajinský prezident.
Povedal to poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak, podľa ktorého len viac a viac západných zbraní odrazí ruskú ofenzívu, zníži počet obetí a donúti Moskvu vyjednávať. Podoľak v rozhovore pre BBC povedal, že denné straty od 100 do 200 vojakov sú výsledkom „úplne chýbajúcej parity“ medzi Ukrajinou a Ruskom, ktoré „na front vrhlo takmer všetky nejadrové zbrane“ v snahe postúpiť vo východoukrajinskom regióne Donbas a mimo neho.
Prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj nedávno uviedol, že denne o život prichádza do 100 ukrajinských vojakov, ale Podoľak konštatoval, že počet obetí stúpol. Ukrajinskí predstavitelia poukazujú na rastúce straty, aby podporili svoje žiadosti o ďalšie zbrane zo Západu.
Telo zabitého vojaka, Kyjev, 25. február 2022. Foto: SITA/AP
15:41 Fínsko plánuje poslať na Ukrajinu viac obranného vybavenia. Tamojšia vláda v piatok uviedla, že prezident Sauli Niinistö súhlasil s jej žiadosťou o vyslanie ďalšej vojenskej pomoci.
Nešpecifikovala, čo pošle, ani kedy tak urobí. Podrobnosti neuviedla s tým, aby zabezpečila doručenie pomoci. Fínsko už na Ukrajinu poslalo okrem iného pušky a protitankové zbrane.
15:26 Ruská centrálna banka už druhýkrát v priebehu dvoch mesiacov zredukovala svoje úrokové sadzby, a to na 9,5 percenta z úrovne 11 percent.
Banka uviedla, že inflácia sa spomaľuje rýchlejšie, ako sa očakávalo. Dodala, že pokles ekonomickej aktivity je pomalší, ako sa v apríli prognózovalo, ale ekonomické prostredie podľa nej zostáva náročné. Informuje o tom portál cnn.com.
15:18 Strategický cieľ Ruska je úplná deštrukcia Ukrajiny. V ukrajinskej štátnej televízii to povedal hovorca ukrajinského ministerstva obrany Oleksandr Motuzjanyk s tým, že ich Rusi „nenechajú žiť v mieri“.
„Ruská federácia chce úplne zničiť ukrajinskú štátnosť a dosadiť tu vládu, ktorú môže kontrolovať,“ cituje hovorcu spravodajský portál BBC.
Motuzjanyk tiež povedal, že Rusko hľadá slabé miesta v ukrajinskej obrane pri rieke Siverskyj Donec. Ak Rusko obsadí mestá Sjevjerodoneck a Lysyčansk na brehoch Siverského Donca, bude mať pod kontrolou celú Luhanskú oblasť, ktorú si nárokujú proruskí separatisti.
Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová sa stretla s pápežom Františkom, aby diskutovali o snahe o ukončenie vojny na Ukrajine a zmiernenie globálnej potravinovej krízy, ktorú vojna zostrila.
Na mikroblogovacej sieti Twitter po piatkovej 20-minútovej schôdzke Von der Leyenová napísala: „Stojíme pri tých, ktorí trpia pre ničenie na Ukrajine. Táto vojna sa musí skončiť, do Európy sa musí vrátiť mier“.
Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová. Foto: SITA/AP
Od júna priteká na Slovensko viac plynu zo západu. Ako na sociálnej sieti informuje Ministerstvo hospodárstva SR, na vstupe Lanžhot vzrástli dodávky z približne 31 miliónov metrov kubických denne na 41 až 52 miliónov metrov kubických.
Cez východný vstup Veľké Kapušany pritom priteká plynu menej. Zo 44 miliónov metrov kubických denne klesol objem na 36 miliónov metrov kubických.
„Okrem toho časť ruského plynu nahradili tri tankery, ktoré doviezli skvapalnený zemný plyn (LNG),“ doplnil rezort. Rovnako sa podľa neho zvyšujú objemy pre spoločnosť Nafta, ktorá plní zásobníky. Stúpli zhruba štvornásobne.
13:01 V Sjevjerodonecku, ktorý je strategicky dôležitým mestom v regióne Donbas na východe Ukrajiny, sa odohrávajú „prudké pouličné boje“.
„Vyčerpávame nepriateľa,“ uviedol guvernér Serhij Hajdaj a dodal, že ukrajinské sily stále kontrolujú mesto, ktoré je regionálnym centrom Luhanskej oblasti.
Strategické cestné spojenie zo Sjevjerodonecka do susedných miest je stále v ukrajinských rukách, dodal Hajdaj, čo podľa neho bráni ruským silám v pokusoch o obkľúčenie mesta.
Mesto Sjevjerodoneck. Foto: SITA/AP
„falošný súdny proces“, v rámci ktorého promoskovskí rebeli na východnej Ukrajine odsúdili na smrť dvoch Britov a Maročana za to, že bojovali na strane Ukrajiny.
Dvadsaťosemročného Aidena Aslina, 48-ročného Shauna Pinnera a Maročana Saauduna Brahima usvedčil súd Ruskom podporovaných separatistov v samozvanej Doneckej ľudovej republike, ktorá nie je medzinárodne uznaná. Briti boli členmi ukrajinskej jednotky a zadržali ich v Mariupoli.
Minister Robin Walker proces označil za „ilegálny súd falošnej vlády“, no Spojené kráľovstvo podľa neho využije „všetky diplomatické cesty v prospech tvrdenia, že títo muži sú vojnoví zajatci a na základe toho by sa s nimi malo zaobchádzať“.
11:50 V čase, keď ruská invázia na Ukrajinu pokračuje už štvrtý mesiac, oficiálni predstavitelia v Kyjeve vyjadrili obavy, že vidina „únavy z vojny“ by mohla narušiť odhodlanie Západu pomáhať krajine proti agresii Moskvy.
Spojené štáty a ich spojenci dodali Ukrajine zbrane v hodnote niekoľkých miliárd dolárov a Európa prijala milióny ľudí vysídlených v dôsledku vojny. V Európe sa tiež ukázala nevídaná jednota v zavádzaní sankcií proti prezidentovi Putinovi a jeho krajine.
Volodymyr Zelenskyj oznámil, že jeho sily zaznamenali zisky v boji v Zaporižžskej oblasti na juhovýchode krajiny a tiež ďalej na sever, v okolí mesta Charkov.
„Máme nejaké pozitívne správy zo Zaporižžskej oblasti, kde je možné zmariť plány okupantov,“ skonštatoval Zelenskyj a dodal, že postupne napredujú v Charkovskej oblasti a držia obranu na Mykolajivskej osi.
9:50 Zástupca starostu Mariupoľa upozorňuje, že zdravotné podmienky v okupovanom ukrajinskom meste sa zhoršujú.
Približne 100-tisíc obyvateľov, ktorí sú stále v meste, podľa Serhija Orlova, ktorý už v Mariupoli nie je, čelí rastúcej hrozbe ochorení, vrátane cholery.
„Myslíme si, že je to určite možné, vzhľadom na tieto podmienky, nefungujúci kanalizačný systém, množstvo mŕtvol, ktoré sú, bohužiaľ, v ruinách, a nedostatok lekárskej pomoci v meste v tejto chvíli,“ vysvetlil. Dodal, že Rusko „stále všetko blokuje, akékoľvek snahy ukrajinskej administratívy dostať tam nejako humanitárnu pomoc“.
Z toho bolo 692 mužov, 1 687 žien a 477 detí. O dočasné útočisko požiadalo 174 žiadateľov. Zo Slovenska na Ukrajinu prešlo hraničnými priechodmi vo štvrtok 2 922 osôb.
Všetky činnosti v súvislosti s utečencami z Ukrajiny zabezpečovalo 39 policajtov, 27 hasičov, 91 colníkov, 102 vojakov, 35 dobrovoľníkov, 120 zamestnancov okresných úradov a 24 zamestnancov migračného úradu.
Celkovo už slovensko-ukrajinské hranice na vstupe na Slovensko od začiatku konfliktu na Ukrajine 24. februára prekročilo takmer 498 500 osôb. Od 1. marca bolo udelených takmer 81-tisíc dočasných útočísk. Hraničnými priechodmi zo Slovenska na Ukrajinu prešlo takmer 245 700 osôb.
Slovenská hranica s Ukrajinou. Foto: SITA/AP
8:45 Vláda nikaragujského prezidenta Daniela Ortegu povolila umiestnenie ruských vojsk, lietadiel a lodí v krajine za účelom výcviku, vynucovania práva alebo núdzovej situácie.
V dekréte zverejnenom tento týždeň, ktorý vo štvrtok potvrdilo aj Rusko, Ortega ruským jednotkám umožnil vykonávať povinnosti za účelom vynucovania práva, „humanitárnu pomoc, záchranné a pátracie misie v prípade núdzových situácií alebo prírodných katastrof“. Nikaragujská vláda povolila aj prítomnosť malých kontingentov ruských jednotiek na „výmenu skúseností a výcvik“.
Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Maria Zacharovová označila opatrenie v rozhovore pre Sputnik za „rutinu“. Ide podľa nej o prispôsobenie nikaragujského práva tak, aby dočasne umožnilo prítomnosť príslušníkov cudzej armády na jej území s cieľom „rozvíjať spoluprácu v rôznych oblastiach, vrátane humanitárnej a núdzovej pomoci, boja proti organizovanému zločinu a obchodu s drogami“. Poznamenala pritom, že zákon umožňuje z rovnakých dôvodov aj prítomnosť amerických, mexických a iných stredoamerických jednotiek.
8:25 Ukrajina vyviezla v minulom roku viac ako 70 percent objemu, čo je približne 6 miliónov ton slnečnicového oleja, do Európskej únie. Slovensko spotrebuje ročne celkovo zhruba 50-tisíc ton oleja. Na Slovensku je ročná spotreba rastlinného oleja 8 až 12 litrov na osobu. Spoločnosť Palma vlani doviezla z Ukrajiny menej ako štyri percentá slnečnicového oleja pre potreby slovenského a českého trhu. Pre portál nasvidiek.sk to uviedol generálny riaditeľ spoločnosti Palma Martin Varga.
Súčasná situácia v oblasti potravinárstva je podľa Vargu jedna z najzložitejších a nedá sa ju porovnávať so žiadnymi inými z predchádzajúcich rokov. „Už počas pandémie COVID-19 sa ukázalo, nakoľko dokáže byť krajina sebestačná a ako dokáže uspokojovať potreby spotrebiteľa. Daná situácia sa netýka iba Slovenska či Európskej únie, je to celosvetová problematika a nie je postavená iba na surovine, ktorá je základom produktu, ale na ostatných službách a nákladoch,“ uviedol Varga. Poukázal aj na zdražovanie dopravy a niektorých vstupov, najmä energií.
„Najprv sme zápasili s pandémiou COVID-19, následne nikto z nás neočakával konflikt na Ukrajine, ktorá je jedným z najväčších exportérov oleja do Európskej únie. Ukrajina vyviezla 5 až 6 miliónov ton slnečnicového oleja do Európskej únie cez Čiernomorské prístavy. My sme z Ukrajiny brali celkovo z nášho obratu zhruba 2,3 percenta oleja,“ dodal. Slovensko podľa neho táto situácia až tak nepostihla, než iné štáty Európskej únie ako napríklad Španielsko, Taliansko, Nemecko, ktoré majú veľkú spotrebu rastlinného oleja.
Volodymyr Zelenskyj podpísal nariadenie, ktorým uvalil osobné sankcie na ruských lídrov, vrátane prezidenta Vladimira Putina a všetkých ministrov.
Sankcie, ktoré schválila Rada národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny, sú zamerané na všetkých členov ruskej vlády a bezpečnostnej rady i hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova. Všetkým, ktorých sa týkajú, zakazujú vstup na Ukrajinu, rušia víza a povolenia a blokujú finančné aktíva.
Podľa kópie, ktorú zverejnili na webstránke ukrajinského prezidentského úradu, dekrét vošiel do platnosti vo štvrtok. Zelenskyj okrem toho podpísal aj nariadenie o sankcionovaní 236 ruských univerzít a ich vedenia.
Ruský minister školstva Sergej Kravcov v reakcii pre agentúru Interfax uviedol, že tým Moskvu neodradia. „Rozhodnutie kyjevského režimu hovorí o jeho neschopnosti kontrolovať situáciu. Je to gesto zúfalstva, ktoré nemôže zabrániť integrácii Donbasu a oslobodených území do jednotného vzdelávacieho priestoru s Ruskom,“ vyjadril sa.
8:00 Vitajte pri sledovaní piatkového online prenosu (minúta po minúte) o aktuálnej situácii v súvislosti s dianím na Ukrajine.
