Izrael súhlasil so žiadosťou USA na odloženie pozemnej ofenzívy v Gaze

Čítajte viac Rukojemníčka opísala peklo v Gaze. Tunely pod mestom pripomínajú sieť pavučín

23:40 Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v stredu po prvý raz uviedol, že bude musieť poskytnúť odpovede na bezpečnostné chyby, ktoré boli odkryté pri útoku hnutia Hamas zo 7. októbra. TASR správu prebrala z agentúry AFP. „Podrobne to preskúmame a odhalíme príčiny,“ vyhlásil Netanjahu, na ktorého sa zniesla vlna kritiky po tom, ako militanti z Hamasu 7. októbra prerazili opevnenú hranicu oddeľujúcu pásmo Gazy od Izraela.

„Toto pochybenie bude vyšetrené a každý bude musieť poskytnúť odpovede, vrátane mňa. To všetko však bude musieť počkať,“ vyhlásil izraelský premiér počas príhovoru v televízii. „Ako premiér som zodpovedný za zaistenie budúcnosti krajiny,“ dodal.

Netanjahu uviedol, že Izrael sa pripravuje na pozemnú ofenzívu. Odmietol však prezradiť podrobnosti. Na hranici s pásmom Gazy sa však zhromaždili desaťtisíce izraelských vojakov.

Izraelská armáda má približne 165 000 aktívnych príslušníkov a povolaných bolo aj 365.000 záložníkov, píše AFP. Časť síl sa presunula na hranicu s Libanonom, kde militantné hnutie Hizballáh podporované Iránom denne podniká delostrelecké ú­toky.

22:15 Izrael má právo reagovať na útok hnutia Hamas, musí však tiež robiť všetko, čo je v jeho silách, na ochranu civilistov. Uviedol to v stredu americký prezident Joe Biden.

„Izrael má právo a dodal by som, že aj povinnosť, reagovať na zabíjanie svojich ľudí,“ povedal Biden v Bielom dome na spoločnej tlačovej konferencii s austrálskym premiérom Antonym Albanesem. „Zaistíme, že Izrael má k dispozícii to, čo potrebuje na svoju obranu proti teroristom,“ vyhlásil. Hnutie Hamas podľa jeho slov nezastupuje väčšinu Palestínčanov.

Izrael by však podľa amerického prezidenta počas svojho postupu voči hnutiu Hamas mal dodržiavať vojnové právo. „Izrael musí urobiť všetko, čo je v jeho silách, nech je to akokoľvek náročné, aby chránil nevinných civilistov,“ povedal.

Biden sa poďakoval Izraelčanom, Palestínčanom i egyptskému prezidentovi Abdal Fattáhovi Sísímu za spoluprácu s USA s cieľom zabezpečiť prísun potravín, vody a zdravotníckych potrieb do pásma Gazy. Objem tejto pomoci sa však musí zvýšiť. USA takisto pracujú na prepustení rukojemníkov zadržiavaných hnutím Hamas v pásme Gazy, medzi ktorými sú i občania zahraničných krajín.

„Izraelčania a Palestínčania si v rovnakej miere zaslúžia žiť bok po boku v bezpečí, dôstojne a v mieri,“ povedal Biden. „Hamas už viac nesmie terorizovať Izrael a používať palestínskych civilistov ako ľudské štíty,“ doplnil a vyjadril podporu riešeniu na úrovni dvoch štátov.

19:25 Izrael súhlasil s dočasným odložením očakávanej pozemnej ofenzívy v pásme Gazy, aby Spojené štáty stihli narýchlo presunúť na Blízky východ protivzdušnú obranu na ochranu amerických vojakov v regióne. Napísal o tom v stredu americký denník The Wall Street Journal (WSJ) s odvolaním na nemenovaných amerických a izraelských predstaviteľov, informovala agentúra Reuters.

Izrael vo svojich plánoch berie do úvahy tiež úsilie poskytnúť humanitárnu pomoc civilistom v pásme Gazy, ako aj diplomatické snahy o oslobodenie rukojemníkov, ktorých zadržiava palestínske militantné hnutie Hamas, uviedol WSJ. Najzásadnejším problémom sú však podľa správy hrozby voči americkým vojakom na Blízkom východe.

Americká armáda sa domnieva, že jej sily v regióne budú terčom útokov militantných skupín, keď Izrael spustí pozemnú operáciu v pásme Gazy. Washington sa preto podľa WSJ ponáhľa s nasadením niekoľkých systémov protivzdušnej obrany na ochranu svojich jednotiek v Iraku, Jordánsku, Saudskej Arábii, Sýrii a v Spojených arabských emirátoch.

Americký denník The New York Times nedávno s odvolaním na na viaceré zdroje vo vláde USA informoval, že Biely dom chce, aby Izrael pred začatím svojej pozemnej operácie v palestínskom pásme Gazy poskytol viac času na rokovania o rukojemníkoch zadržiavaných teroristami v Gaze, na dodávky humanitárnej pomoci do tejto palestínskej enklávy a tiež na zvýšenie pripravenosti USA na prípadné útoky na americké ciele v regióne.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron oznámil, že Francúzsko posiela loď námorných síl na pomoc nemocniciam v palestínskom pásme Gazy, ktorým hrozí počas izraelského bombardovania a blokády kolaps, píše AFP. Loď vypláva z francúzskeho prístavného mesta Toulon v nasledujúcich 48 hodinách, povedal Macron v Káhire na spoločnej tlačovej konferencii s egyptským prezidentom Abdal Fattáhom Sísím.

Francúzsko pošle tiež lietadlo plné zdravotníckych potrieb do Egypta a odtiaľ ich dopravia na palestínske územie, kde prebieha vojna.

Macron tiež vyhlásil, že „Francúzsko nemá dvojaký meter“ – reagoval tým na kritiku prístupu svojej vlády k vojne medzi Izraelom a militantmi z palestínskeho hnutia Hamas, ktoré ovláda pásmo Gazy. Kritiku vyslovili arabskí lídri, ktorí obviňujú západné krajiny z prehliadania ubližovania Palestínčanom.

„Medzinárodné právo sa vzťahuje na každého a Francúzsko zastáva všeobecné hodnoty humanizmu, ľudskosti,“ povedal Macron na tlačovej konferencii so Sísím. „Všetky životy sú rovnocenné, všetky obete si zaslúžia náš súcit a našu trvalú oddanosť spravodlivému a udržateľnému mieru na Blízkom východe,“ dodal francúzsky prezident.

Egyptský prezident varoval pred „pozemnou inváziou“ Izraela do pásma Gazy, kde izraelská armáda bojuje proti militantom z Hamasu. Podľa Sísího treba urobiť také kroky, vďaka ktorým sa dá „vyhnúť pozemnej invázii“. Egyptský líder poukázal na to, že úrady Hamasu hlásili už „približne 6 000“ mŕtvych civilistov v pásme Gazy, zabitých pri vyše dva týždne trvajúcich izraelských vzdušných útokoch, a z nich „polovica sú deti“.

, vyhlásilo sýrske ministerstvo obrany. Izraelské letectvo neskôr štvrtý raz za 14 dní bombardovalo letisko v sýrskom meste Aleppo. TASR o tom informuje na základe správ agentúry AFP a spravodajského portálu Times of Israel.

Sýrske pozorovateľské centrum pre ľudské práva (SOHR) uvádza, že pri prvom nálete zahynulo až 11 vojakov, z toho štyria dôstojníci. Izrael vyhlásil, že tento nálet bol odpoveďou na predchádzajúci raketový útok. Bojovníci Hizballáhu podľa SOHR vystrelili zo sýrskej provincie Dar'á smerom na Izraelom okupované Golanské výšiny dve rakety.

Izraelská armáda nálety potvrdila a vyhlásila, že pri nich v rámci odvety za utorkové raketové útoky zničila vojenskú infraštruktúru a mínomety sýrskej armády.

Neskorší nálet na medzinárodné letisko v Aleppe na severe Sýrie poškodil letiskové dráhy a vyradil ho na niekoľko dní z prevádzky, uvádza spravodajský portál Times of Israel s odvolaním sa na sýrske štátne médiá.

16:48 Generálny tajomník OSN António Guterres sa ohradil voči kritike zo strany izraelskej diplomacie ohľadom svojho utorkového prejavu k Bezpečnostnej rade OSN. Izraelský veľvyslanec pri OSN Gilad Erdan vyzval Guterresa na okamžité odstúpenie z funkcie kvôli jeho výrokom, že útok Hamasu na Izrael „nevznikol vo vákuu“ a že Palestínčania trpeli 56-ročnou „dusivou okupáciou“. Guterres dnes povedal novinárom, že mylný výklad jeho prejavu ho „šokoval“ a že násilné činy hnutia Hamas jednoznačne odsúdil a neospravedlňu­je ich.

„Nič nemôže ospravedlniť úmyselné zabíjanie, ubližovanie a unášanie civilistov alebo odpaľovanie rakiet na nevinných ľudí. V skutočnosti som hovoril o krivde palestínskeho ľudu. Ale toto rozhorčenie nemôže ospravedlniť odpudivé útoky Hamasu. Už z rešpektu k obetiam a ich rodinám mám potrebu vec uviesť na pravú mieru,“ povedal dnes Guterres.

Prejav, ktorý izraelská vláda vníma ako kontroverzný, predniesol Guterres pred rokovaním Bezpečnostnej rady, ktoré bolo zvolané kvôli pokračujúcej vojne medzi Izraelom a islamistickým hnutím Hamas. Šéf OSN útoky palestínskych radikálov odsúdil ako „strašné“, zároveň ale poznamenal, že sa „nestali vo vzduchoprázdne“.

„Palestínčania boli 56 rokov vystavení dusivej okupácii. Videli, ako im neustále zaberajú pôdu osadníci a boli sužovaní násilím, ich ekonomika bola utlmená, boli vysídľovaní a ich domy boli ničené. Nádeje na politické riešenie ich ťažkej situácie zmizli,“ uviedol okrem iného.

16:20 Skupina agentov hnutia Hamas, ktorá plánovala útok na Izrael zo 7. októbra, komunikovala prostredníctvom siete káblových telefónov zabudovaných v tuneloch pod Pásmom Gazy. Túto komunikáciu využívala viac než dva roky, vyplýva z informácií tajných služieb. TASR správu prevzala v stredu z webovej stránky stanice CNN, ktorá sa odvoláva na dva zdroje oboznámené so situáciou.

Telefónne linky v tuneloch podľa zdrojov agentom umožňovali medzi sebou komunikovať v utajení. Pracovníci izraelských spravodajských služieb ich nemohli zachytiť. Agenti nepoužívali mobilné telefóny a počítače, aby sa vyhli odhaleniu.

Zdroje tiež pre CNN uviedli, že malá skupina agentov Hamasu pracovala v utajení, až kým nenastal čas začať konať a zavolať stovky bojovníkov hnutia Hamas s cieľom spustiť 7. októbra útok.

Predstavitelia americkej vlády mali od Izraela k dispozícii informácie od tajných služieb, ktoré odkrývajú, ako Hamas plánovanie operácie udržiavalo v tajnosti použitím staromódnych metód kontrarozviedky. Patria medzi ne osobné stretnutia a vyhýbanie sa digitálnej komunikácii, ktorú môžu Izraelčania zachytiť. To podľa CNN ponúka nový pohľad na skutočnosť, prečo USA a Izrael neboli pripravení na útok, pri ktorom na územie Izraela preniklo najmenej 1500 bojovníkov.

Čítajte aj Šéf izraelskej tajnej služby: Nezmarili sme útok Hamasu, som za to zodpovedný

16:00 Iránsky najvyšší duchovný Chameneí medzitým dnes obvinil Spojené štáty z toho, že „určitým spôsobom riadia“ izraelské operácie proti Hamasu. „Spojené štáty sú nepopierateľným spoluvinníkom zločinov“ páchaných v Gaze, vyhlásil v prejave v Teheráne a dodal, že Američania majú „na rukách krv utláčaných, detí, pacientov, žien a ďalších“. Iránsky prezident Ebráhím Raísí už počas návštevy amerického prezidenta Joea Bidena v Izraeli 18. októbra obvinil USA zo „spoluúčasti na izraelských zločinoch“.

14:55 Pri izraelskom bombardovaní Pásma Gazy od 7. októbra zahynulo najmenej 6546 ľudí, vrátane 2704 detí, a ďalších 17.439 ľudí bolo zranených. Podľa agentúry Reuters to dnes oznámilo ministerstvo zdravotníctva v Pásme Gazy, kde vládne islamistické palestínske hnutie Hamas.

V uplynulých 24 hodinách pri izraelských náletoch podľa tvrdenia ministerstva zahynulo 756 ľudí, z toho 344 detí. Úrad uviedol, že sa „masakry odohrali v južnej časti Pásma Gazy“. Ministerstvo zdravotníctva v Pásme Gazy tiež tvrdí, že pri izraelských útokoch bolo doteraz zasiahnutých 57 zariadení, 73 zdravotníkov bolo zabitých a 25 sanitiek je teraz mimo prevádzky.

Podobné vyjadrenia úradov ovládaných islamistickým hnutím, ktoré neuznáva existenciu Izraela, nie je možné bezprostredne overiť z iných zdrojov.

14:45 Zať bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa, dnes vyhlásil, že normalizačné dohody, ktoré v mene Spojených štátov pomáhal sprostredkovať medzi Izraelom a arabskými krajinami, sú teraz „dôležitejšie ako kedykoľvek predtým“. Podľa agentúry Reuters to Jared Kushner uviedol na investorskom fóre v Rijáde, kde predtým šéfka Medzinárodného menového fondu (MMF) Kristalina Georgievová uviedla, že vojnový konflikt medzi Izraelom a palestínskym hnutím Hamas v Pásme Gazy už má negatívne dopady na ekonomiky susedných krajín.

Dohody s arabskými krajinami, ktorým sa hovorí Abrahámovské (podľa biblického patriarchu Abraháma uctievaného židmi i moslimami), sa Izrael snaží rozšíriť aj na ďalšie krajiny, pred vypuknutím konfliktu najmä na Saudskú Arábiu, ktorá nadviazanie diplomatických vzťahov s Izraelom podmieňovala vznikom nezávislého palestínskeho štátu. Rijád však zhruba týždeň po vypuknutí bojov medzi Izraelom a Hamásom rozhovory o nadviazaní diplomatických vzťahov s židovským štátom prerušil.

Kushner, bývalý Trumpov poradca, uviedol, že bezpečnosť Izraela pred jeho susedmi a schopnosť brániť vlastných občanov je „absolútne zásadná… nediskutabilná“.

Palestínčania podľa neho potrebujú „príležitosť žiť lepší život“, ale „nejde len o to povedať ‚poďme vytvoriť štát‘, musí to byť štát, ktorý môže fungovať a prosperovať,“ do­dal.

Čítajte aj Moslimský svet demonštroval za Palestínčanov v Gaze. Podpora nečakane zaznela aj z Egypta

Kushner tiež povedal, že protesty proti Izraelu sú „znepokojivým scenárom“, a dodal, že ľuďom protestujúcim za Palestínčanov „uniká pointa“. „To, čo by mali robiť, je protestovať proti palestínskemu vedeniu; mali by protestovať proti Hamasu. Mali by hovoriť: ‚Dajte týmto ľuďom možnosť žiť lepší život‘,“ vyhlásil manžel Trumpovej dcéry Ivanky Trumpovej. Demonštrácie na podporu Palestínčanov sa konali v mnohých arabských, ale aj západných krajinách.

14:25 Izrael zrejme na bojisku používa metódu rušenia GPS signálu, ktorá poskytuje falošné dáta o polohe, a znemožňuje tak navigáciu. Napísal o tom server Politico s odvolaním sa na zistenia vedcov z Texaskej univerzity v Austine. Tí tvrdia, že dôkazom o tak zvanom spoofingu sú podozrivé údaje o pohybe komerčných letov nad oblasťou Stredomoria. Podľa serveru táto taktika môže slúžiť na zmätok moderných navádzaných rakiet používaných napríklad hnutím Hizballáh, zároveň ale predstavuje riziko pre leteckú dopravu.

So zistením o používaní spoofingu izraelskými ozbrojenými silami prišiel Todd Humphreys, ktorý na Texaskej univerzite pôsobí ako profesor robotiky a leteckej mechaniky. Jeden z jeho študentov vzorec falšovania GPS signálu odpozoroval z verejne prístupných dát z leteckých radarov v období po tom, ako ozbrojenci hnutia Hamas 7. októbra zaútočili na Izrael.

„Ide o jeden z najsilnejších a najjasnejších náznakov o spoofingu, s ktorým som sa kedy stretol,“ uviedol Humphreys, podľa ktorého pozorované komerčné lietadlá najprv leteli na svojej pridelenej trase a potom sa krátko objavili nad jediným konkrétnym miestom v Izraeli. To zodpovedá metóde spoofingu, kedy sa generuje a vysiela falošný GPS signál, ktorý sa ale prijímačovi javí ako autentický, a spôsobí tak chybu pri určovaní polohy.

Čítajte aj Irán, Izrael, Rusko... Túži niekto po väčšej vojne na Blízkom východe?

Izrael sa k informáciám o využívaní spoofingu nevyjadril, armáda iba pred necelými dvoma týždňami uviedla, že v bojových oblastiach obmedzila prístup k GPS signálu s ohľadom na nešpecifikované „operačné potreby“.

13:50 Belgická polícia pátra po palestínskom občanovi, ktorý pohrozil spáchaním teroristického útoku. Informoval o tom dnes denník Het Laatste Nieuws. Ako uvádzajú belgické médiá, dvadsaťtriročný muž požiadal v Belgicku o azyl a následne zverejnil svoj zámer „zomrieť ako mučeník tým, že sa odpáli“. V Belgicku platí po nedávnom teroristickom útoku, pri ktorom strelec v Bruseli zabil dvoch švédskych futbalových fanúšikov, tretí stupeň teroristickej hrozby.

Palestínčan identifikovaný ako Mohammed A. podal 26. septembra v Belgicku žiadosť o azyl. Pred úradmi sa mal objaviť nasledujúci deň, ale nestalo sa tak. Podľa listu Le Soir mal muž v utorok prísť do kancelárie federálnej agentúry Fedasil, ktorá má na starosti žiadateľov o azyl v krajine. To sa nestalo a Palestínčan sa podľa všetkého vyjadril, že mieni zomrieť ako mučeník, keď sa dozvedel, že celá jeho rodina zahynula v Pásme Gazy.

Ihneď sa začalo pátranie po celej krajine, bruselská prokuratúra potvrdila, že bola o prípade informovaná, odmietla ale zverejniť akékoľvek podrobnosti.

13:25 Premiér Petr Fiala spoločne s rakúskym kancelárom Karlom Nehammerom dnes okolo 12.30 h SELČ prileteli do Izraela, ktorý vedie vojnu proti radikálnemu palestínskemu hnutiu Hamás ovládajúcemu Pásmo Gazy. Fiala bude rokovať s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom a s prezidentom Jicchakom Herzogom. Stretne sa tiež s rodinou česko-izraelskej obete teroristického útoku Hamasu Orana Elfasiho.

Český vládny špeciál odštartoval ráno z Prahy, do Izraela letel so zastávkou vo Viedni, kde pristúpil Nehammer. Cieľom dnešného rokovania je podľa hovorcu českého kabinetu Václava Smolku podpora Izraela vrátane koordinácie v kontexte Európskej rady, ktorá zasadá od štvrtka v Bruseli. Spoločná cesta s Fialou podľa Nehammera uľahčí izraelskej strane organizáciu návštevy a umožní ju efektívne využiť.

Elfasiho úmrtie potvrdilo minulý týždeň české ministerstvo zahraničia. Podľa serveru Novinky.cz dvadsaťdvaročný muž zahynul pri útoku v kibuci Nirim, ide pritom o prvú českú obeť útoku. Fiala sa dnes v nemocnici Ichilov stretne aj s rodinami osôb unesených ozbrojencami z hnutia Hamas, ktoré vládne v Pásme Gazy.

13:10 Jediným spôsobom, ako dosiahnuť mierové riešenie v Pásme Gazy, je udržať otvorené komunikačné kanály, vyhlásil dnes podľa agentúry Reuters katarský premiér Muhammad bin Abdar Rahmán Sání. Na spoločnej tlačovej konferencii s tureckým ministrom zahraničných vecí Hakanom Fidanom tiež uviedol, že Katar bude pokračovať v koordinácii s Tureckom a regionálnymi partnermi s cieľom znížiť napätie v konflikte. Dodal, že už sa dosiahol určitý pokrok vo vyjednávaní o rukojemníkoch, ktoré ozbrojenci z radikálneho hnutia Hamas uniesli 7. októbra pri útoku na južný Izrael, a dúfa, že „čoskoro“ dôjde v tejto otázke k prelomu. Prípadná izraelská pozemná ofenzíva by ale rokovania podľa hovorcu katarského ministerstva zahraničia skomplikovala.

Katar, ktorý je bohatým producentom zemného plynu, vedie otvorený dialóg s Izraelom aj s Hamasom, vďaka ktorému boli doteraz prepustení štyria rukojemníki, dve izraelské ženy a dve Američanky.

Katarskí sprostredkovatelia naliehajú na Hamas, aby urýchlil tempo prepúšťania rukojemníkov bez toho, aby očakával izraelské ústupky, napísal Reuters s odvolaním sa na troch diplomatov a miestne zdroje oboznámené s vyjednávaniami.

Čítajte aj USA a Izrael zvažujú, čo s Gazou po porážke Hamasu

Medzi argumenty, ktoré podľa troch zdrojov Katar pri svojich kontaktoch s Hamasom zrejme používa, patrí aj to, že prepustenie veľkej skupiny civilných rukojemníkov by skupine uľahčilo veľkú logistickú záťaž pri jej konfrontácii s Izraelom. Kŕmiť a ubytovať zajatcov a postarať sa o zranených je pre Hamas ťažké v čase, keď sa pripravuje na izraelskú pozemnú ofenzívu a keď je pre 2,3 milióna obyvateľov Gazy málo potravín a liekov, uviedli zdroje agentúry. Sledovanie zajatcov, ktorých drží niekoľko skupín na rôznych miestach, vraj túto úlohu ďalej sťažuje.

Zdroj z regiónu oboznámený s vyjednávaním o rukojemníkoch uviedol, že Hamas zrejme nepredpokladal, že vezme toľko rukojemníkov, a nepripravoval sa na to.

12:40 Palestínske hnutie Hamas nie je teroristickou organizáciou, ale skupinou bojovníkov za slobodu, ktorí chránia svoju krajinu. Dnes to v príhovore k poslancom svojej Strany spravodlivosti a rozvoja (AKP) povedal turecký prezident Recep Tayyip Erdogan. Erdogan tiež oznámil, že zrušil svoje plány na návštevu Izraela, ktorý znovu ostro kritizoval za údery na Pásmo Gazy. Vyzval tiež na zastavenie útokov na izraelské územie, napísala agentúra Reuters.

Čítajte viac Erdogan: Hamas nie sú teroristi, len bránia svoju krajinu. Netanjahu zneužil moju dôveru

12:25 Izraelský historik, filozof a profesor Juval Noach Harari podpísal vyhlásenie odsudzujúce „ľahostajnosť“ niektorých amerických a európskych liberálov voči zverstvám radikálneho hnutia Hamas.

Čítajte viac Historik Harari kritizoval ľahostajnosť a necitlivosť západných liberálov k zverstvám Hamasu. Spomína paralelu so Stalinom

11:55 Izrael v stredu uviedol, že odmietol udeliť vízum námestníkovi generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa pre humanitárne záležitosti Martinovi Griffithsovi. Stalo sa tak v reakcii na nedávne Guterresove vyjadrenia na pôde OSN, informoval denník The Guardian.

„V súvislosti s jeho vyjadreniami nebudeme vydávať víza predstaviteľom OSN. Už sme odmietli udeliť vízum námestníkovi generálneho tajomníka pre humanitárne záležitosti Martinovi Griffithsovi. Prišiel čas dať im lekciu,“ povedal podľa izraelských médií izraelský veľvyslanec pri OSN Gilad Erdan pre armádny rozhlas.

Izrael vyzval Guterresa na odstúpenie z funkcie po tom, čo uviedol, že „otrasné útoky“ palestínskeho militantného hnutia Hamas na Izrael zo 7. októbra nemôžu ospravedlniť „kolektívne potrestanie palestínskeho ľudu“. Podľa šéfa OSN svet je v pásme Gazy svedkom „jasného porušenia medzinárodného humanitárneho práva“.

„Nič nemôže ospravedlniť úmyselné zabíjanie, zranenia a únosy civilistov – alebo odpaľovanie rakiet na civilné ciele. So všetkými rukojemníkmi sa musí zaobchádzať humánne a musia byť okamžite a bez podmienok prepustení,“ dodal Guterres.

Čítajte aj Experti OSN odsúdili útoky Hamasu, odvetu Izraela nazvali kolektívnym trestom. NATO sa snaží krotiť Tel Aviv

Generálny tajomník na pôde OSN tiež vyhlásil, že útok na Izrael sa neudial „vo vákuu“, ale nasledoval po „56 rokoch dusivej okupácie“.

11:25 Pápež František v stredu opätovne vyzval na prepustenie všetkých rukojemníkov zadržiavaných palestínskym militantným hnutím Hamas v pásme Gazy, ako ja na umožnenie prísunu humanitárnej pomoci do tejto oblasti. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

„Neustále myslím na vážnu situáciu v Palestíne a v Izraeli. Podporujem prepustenie rukojemníkov a dodávky humanitárnej pomoci do Gazy,“ uviedol František počas pravidelnej stredajšej audiencie.

Pápež avizoval, že v piatok bude v Bazilike sv. Petra vo Vatikáne viesť osobitnú modlitbu za mier na Blízkom východe.

10:40 Šéf libanonského šiitského radikálneho hnutia Hizballáh Hasan Nasralláh sa v Bejrúte zišiel s lídrami palestínskeho Islamského džihádu a Hamasu, informovala televízia Hizballáhu Al-Manár. Podľa stanice účastníci stretnutia rokovali o krokoch potrebných na dosiahnutie „skutočného víťazstva odporu“ v Pásme Gazy.

„Na stretnutí boli posúdené medzinárodne prijaté postoje a to, čo musí urobiť Osa odporu,“ uviedla stanica Al-Manár s odvolaním sa na alianciu Iránu, palestínskych militantných skupín, Sýrie, libanonského Hizballáhu a ďalších frakcií. Nasralláh v Bejrúte rokoval so šéfom palestínskeho Islamského džihádu Zijádom Nachalou a zástupcom lídra Hamasu Sálihom Arúrím.

9:56 Izraelský veľvyslanec pri OSN Gilad Erdan vyzval generálneho tajomníka tejto svetovej organizácie Antónia Guterresa, aby okamžite odstúpil z funkcie. Vystupňoval tak izraelskú kritiku za Guterresove utorkové slová, že útok Hamasu na Izrael „nevznikol vo vákuu“ a že Palestínčania trpeli 56 rokov „dusivou okupáciou“. Dnes ráno veľvyslanec uviedol, že Izrael kvôli výrokom pozastavil vydávanie víz predstaviteľom OSN. Guterres neskôr uviedol, že utrpenie Palestínčanov neospravedlňuje útoky Hamasu.

Guterres v Bezpečnostnej rade útoky palestínskych radikálov, ktoré si 7. októbra vyžiadali cez 1 400 životov, tvrdo odsúdil ako „strašné“, zároveň ale poznamenal, že sa „nestali vo vzduchoprázdne“. „Palestínčania boli 56 rokov vystavení dusivej okupácii. Videli, ako im neustále zaberajú pôdu osadníci a boli sužovaní násilím, ich ekonomika bola utlmená, boli vysídľovaní a ich domy boli ničené. Nádej na politické riešenie ich ťaživej situácie zmizla,“ uviedol tiež.

„Pane generálny tajomník, v akom svete to žijete?,“ spýtal sa v reakcii v Bezpečnostnej rade Guterrese izraelský minister zahraničia Eli Kohen.

Podľa izraelskej tlače sa dnes Guterres snažil svoje výroky mierniť. „Pocit krivdy palestínskeho ľudu nemôže odôvodniť hrozné útoky (hnutie) Hamas,“ napísal Guterres na sociálnej sieti X. „Tieto strašné útoky nemôžu ospravedlniť kolektívny trest pre palestínsky ľud,“ uviedol Guterres.

Veľvyslanec blízkovýchodnej krajiny potom na X napísal, že generálny tajomník, ktorý „prejavuje pochopenie pre kampaň masového vraždenia detí, žien a starcov“, nemôže viesť OSN. „Vyzývam ho, aby okamžite rezignoval,“ podotkol aj s tým, že s ľuďmi, ktorí prejavujú súcit so zverstvami Hamasu, nemá cenu hovoriť.

Dnes ráno Erdan uviedol, že Izrael neudelí nové víza predstaviteľom OSN, píše server The Times of Israel. „Už sme odmietli poskytnúť vízum zástupcovi generálneho tajomníka OSN pre humanitárne záležitosti Martinovi Griffithsovi,“ uviedol Erdan. Dodal, že nastal čas „udeliť lekciu“ zástupcom OSN.

9:19 Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan obvinil Bezpečnostnú radu Organizácie Spojených národov (BR OSN) z toho, že svojím údajným proizraelským postojom prehlbuje súčasnú krízu v Gaze, píše agentúra AFP.

Erdogan je podľa AFP horlivým zástancom Palestínčanov, no v prvých dňoch vystupoval umiernenejšie a obe strany konfliktu vyzýval na zdržanlivosť. Jeho postoj sa však zásadne zmenil po minulotýždňovom výbuchu v nemocnici al-Ahlí v meste Gaza, ktorý v celom moslimskom svete vyvolal mohutnú vlnu protestov.

Militantné hnutie Hamas tvrdí, že smrtiacu explóziu v nemocnici spôsobil izraelský útok. Izrael to však popiera a uvádza, že výbuch spôsobila palestínska raketa, ktorá po odpálení smerom na Izrael spadla v zástavbe na palestínskom území. Izraelskú verziu podporili analýzy tajných služieb USA, Francúzska a Kanady. Americké tajné služby odhadli počet zabitých na 100 až 300.

„Medzinárodné spoločenstvo sa nestavia na odpor nezákonným a bezuzdným útokom izraelského režimu na civilistov,“ vyhlásil Erdogan v utorok pri príležitosti 78. výročia založenia Organizácie Spojených národov (OSN).

„Zastávame názor, že BR OSN nezastavila krviprelievanie a nenastolila prímerie, ale svojim jednostranným prístupom krízu ešte prehĺbila,“ tvrdil Erdogan.

9:04 Palestínske militantné hnutie Hamas uviedlo, že pri izraelských náletoch na pásmo Gazy zahynulo v noci na stredu najmenej 80 ľudí. Informovala o tom agentúra AFP.

Vo vyhlásení úradu Hamasu pre médiá sa tiež uvádza, že zranenia utrpeli ďalšie stovky ľudí.

Izraelská armáda v tejto súvislosti opakovane zdôrazňuje, že Hamas zámerne ukrýva svoju vojenskú infraštruktúru do civilných objektov.

Sýrske štátne médiá zároveň v stredu informovali, že počas nočných izraelských náletov na juhosýrsku provinciu Dará prišlo o život osem sýrskych vojakov a sedem ďalších utrpelo zranenia.

Izraelská armáda následne vo vyhlásení spresnila, že útočila na vojenskú infraštruktúru na území Sýrie v reakcii na predchádzajúce útoky smerom k územiu židovského štátu.

7:34 Osem nákladných vozidiel naložených zásobami vody, potravín a liekov vstúpilo na územie pásma Gazy z Egypta, potvrdil v utorok palestínsky Červený kríž, informuje stanica Sky News.

Podľa Červeného kríža ide o dovedna štvrtý núdzový konvoj, ktorý do tejto palestínskej enklávy vstúpil od začiatku vojny medzi Izraelom a palestínskymi radikálnym hnutím Hamas, ktoré 7. októbra zaútočilo na územie židovského štátu.

Päť nákladných vozidiel pritom obsahovalo vodu, dva z nich boli naložené potravinami a jedno liekmi, uvádza sa vo vyhlásení Červeného kríža.

Americký prezident Joe Biden pritom v utorok uviedol, že pomoc neprichádza do vojnou sužovanej Gazy dostatočne rýchlo, píše agentúra AFP. Izrael územie pásma Gazy od 7. októbra v rámci odvetných opatrení bombarduje. „Nie dostatočne rýchla," odpovedal Biden na otázku reportéra, ktorá sa týkala humanitárnej pomoci smerujúcej do enklávy.

6:49 Ruský prezident Vladimir Putin vyjadril počas telefonátu so svojím tureckým náprotivkom Recepom Tayyipom Erdoganom obavy z prudkého zhoršenia situácie v obliehanom pásme Gazy, uviedol Kremeľ.

Obaja lídri podľa Kremľa prejavili „hlboké znepokojenie nad rastúcim počtom civilných obetí a katastrofálnym zhoršením humanitárnej situácie v pásme Gazy“. Putin s Erdoganom diskutovali aj o „neprijateľných“ úderoch Izraela na obytné štvrte a náboženské miesta. Uviedli, že „stanoviská Ruska a Turecka sa prakticky zhodujú“, pričom sú zamerané na dvojštátové riešenie.

Putin vyzval ešte v pondelok na „neobmedzený prísun“ humanitárnej pomoci do pásma Gazy. Rokoval s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom, ako aj s iránskymi a arabskými lídrami.

Počas jednej jedinej hodiny zvýšeného počtu izraelských útokov na pásmo Gazy zahynulo v utorok neskoro večer najmenej 50 ľudí, uviedlo tamojšie ministerstvo zdravotníctva, ktoré je pod správou palestínskeho radikálneho hnutia Hamas.

Izraelská armáda ešte v sobotu avizovala, že zintenzívni svoje nálety v reakcii na rozsiahle koordinované útoky Hamasu na Izrael zo začiatku októbra, čím vyostrila konflikt, ktorý si na oboch stranách vyžiadal už tisíce mŕtvych.

Skupine ozbrojencov Hamasu sa z Pásma Gazy podarilo preniknúť do južného Izraela, kde ich ale zlikvidovala izraelská armáda. Informuje o tom server CNN s odvolaním sa na izraelskú armádu, podľa ktorej sa radikáli do Izraela dostali tunelom pod morom. V noci na stredu Izrael pokračoval v náletoch na Pásmo Gazy. Zasiahol tiež na okupovanom Západnom brehu, kde zomreli traja Palestínčania, a útočil aj na ciele v Sýrii.

Izraelskí vojaci na „bunku potápačov“ narazili južne od izraelského mesta Aškelon, ktoré leží pár kilometrov od Pásma Gazy. „Vojaci námorníctva oddiel zlikvidovali,“ uviedla izraelská armáda, ktorá pri úzkom pobrežnom páse sústredila desaťtisíce vojakov.

Izraelské lietadlá potom zaútočili na základňu potápačov v Gaze a snažili sa zabezpečiť, aby sa touto cestou do Izraela už žiadny ozbrojenec nedostal.

Len v utorok pri izraelských náletoch v Gaze zomrelo podľa tunajších zdravotníkov 704 Palestínčanov, vrátane 305 detí. Podľa Úradu pre koordináciu humanitárnych záležitostí OSN (OCHA) je to najvyšší počet mŕtvych v Gaze za jediný deň od začiatku vojny.

Izraelská armáda informovala, že jej lietadlá zasiahli v stredu skoro ráno vojenskú infraštruktúru na území Sýrie. Podľa jej vyhlásenia išlo o reakciu na utorňajšie odpaly rakiet zo Sýrie na Izrael, píše agentúra AFP.

Izraelské obranné sily (IDF) vo vyhlásení konkrétne uvádzajú, že stíhačkami „zaútočili na vojenskú infraštruktúru a mínometné (odpaľovacie) zariadenia patriace sýrskej armáde v reakcii na včerajšie odpaly (rakiet) smerom k Izraelu“. Hovorca IDF agentúre AFP povedal, že k náletom došlo na území Sýrie.

Izraelská armáda krátko predtým uviedla, že identifikovala dva odpaly rakiet zo Sýrie, ktoré v utorok neskoro večer dopadli na otvorené priestranstvo v Izraeli, pričom na ne odpovedala delostreleckou paľbou. Nijaké bližšie podrobnosti však neposkytla. Sýria sa k správe bezprostredne nevyjadrila.

Traja Palestínčania podľa agentúry Reuters zomreli tiež na Západnom brehu, ktorý Izrael okupuje. Izraelská armáda uviedla, že pri zásahu v utečeneckom tábore v Džaníne na jej vojakov Palestínčania začali strieľať a hádzať výbušné zariadenia. Armáda potom nasadila dron, ktorý podľa palestínskych údajov zabil troch ľudí a ďalších viac ako 20 zranil.

Izrael v noci na dnes znovu uskutočnil tiež nálety na Sýriu, ktoré sa zamerali na armádnu infraštruktúru a mínometné odpaľovacie zariadenia, z ktorých podľa izraelskej armády v utorok prišiel útok na Izrael.

Teraz panujú obavy, že nemocniciam v Pásme Gazy sa už čoskoro minú zvyšky pohonných hmôt, a budú tak bez elektriny, ktorú vyrábajú za pomoci generátorov. Podľa serveru BBC News by to mohlo ohroziť vyše 1000 ľudí. Podľa OSN by bolo na uspokojenie základných potrieb potrebné, aby sa do Gazy dostávalo denne najmenej 160 000 litrov pohonných látok. Izrael v utorok odkázal, nech sa OSN obráti na Hamas, ktorý má podľa neho stále dostatok pohonných látok.

Situáciu v Gaze kritizoval Detský fond OSN (UNICEF), podľa ktorého je „čoraz väčšou škvrnou na našom kolektívnom svedomí“. Miera úmrtia a zranenia detí je podľa neho „jednoducho ohromujúca“.

Hamas 7. októbra Izrael aj svet zaskočil masívnym útokom práve z Gazy na juh Izraela, kde pozabíjal na 1 400 ľudí, väčšinou civilistov, a vyše 220 ľudí odvliekol do Gazy. Izrael v odvete Pásmo Gazy, v ktorom na území menšom ako Praha žije 2,3 Palestínčanov, bombarduje a uvalil na nich blokádu, ktorá sa týka aj pohonných látok, potravín a vody.