logo logo logo logo logo logo logo logo logo logo logo logo logo logo logo logo logo logo logo logo logo logo logo logo logo logo logo logo logo logo logo logo logo logo logo logo logo logo logo logo logo logo logo logo logo logo logo logo logo logo logo logo logo logo logo logo logo logo logo
star Bookmark: Tag Tag Tag Tag Tag
Slovakia

O krachujúce brusnianske kúpele je veľký záujem, ich šéf spochybňuje predaj

V pondelok sa skončilo prvé ponukové konanie na odpredaj kúpelov Brusno. V hre je viac ako 180-ročná kúpeľná tradícia na Horehroní a stovka pracovných miest. Rozhoduje sa, či kúpele budú mať nového majiteľa.

Kúpele Brusno, ktoré sú od jesene 2018 v konkurze,  dlžia 12 miliónov eur Slovenskej záručnej a rozvojovej banke (SZRB). Banka túto sumu požičala kúpeľom na výstavbu vodného sveta. Svoje peniaze chce naspäť aj trebišovský podnikateľ Marián Sabó, ktorý tvrdí, že v minulosti požičal kúpeľom milióny eur.

Priniesol milióny eur v keši

Najprv to bolo päť, neskôr sa vraj suma vyšplhala na osem miliónov eur. Peniaze mal doniesť do kúpeľov v hotovosti. „Boli to naše rodinné zdroje,“ vysvetlil na tlačovke pôvod peňazí.

Štátna banka aj konkurzný správca však tieto pôžičky spochybňujú. A to aj preto, že sa v účtovníctve kúpeľov objavili až v momente ich reálneho uplatnenia. 

Podľa advokátov je popieranie sporných pohľadávok správne, no musí spĺňať isté zákonné požiadavky.

„Zákon vyžaduje, aby bola spornosť prihlásenej pohľadávky natoľko výrazná, že vznikne odôvodnený predpoklad, že veriteľ spornej pohľadávky nebude schopný predložiť relevantné dôkazy preukazujúce najmä vznik a výšku prihlásenej pohľadávky ani v prípadnom konaní pred súdom, ktoré veritelia zvyčajne iniciujú následne o popretí ich pohľadávok,“ hovorí pre Aktuality.sk Michal Michálek z advokátskej kancelárie Taylor Wessing.

Šéfa kúpeľov Štefana Hrčku spája so Sabóm okrem sporných pôžičiek poskytnutých kúpeľom aj spoločné pôsobenie v advokátskej firme Hrčka-Sabó, kde sú obaja uvedení ako koncipienti.

Vynášanie nábytku pred zmätenými zákazníkmi

Situácia sa ešte viac zdramatizovala na začiatku roka. Sabó, ktorého firma odkúpila v decembri hnuteľný majetok kúpeľneho domu Poľana, nabehol v januári spolu s ďalšími 30 ľuďmi do kúpeľov, a vynášali z nich nábytok. A to priamo pred očami zákazníkov a počas plnej prevádzky. Tvrdil, že si iba prišiel po to, čo mu patrí.

Niektorí zákazníci zhrození zo situácie odhlasovali svoje pobyty.

Do tohto pondelka mohli záujemcovia o kúpu kúpeľov posielať svoje ponuky, v stredu ich štátna banka spolu so správcom, veriteľmi a notárom vyhodnocovali. 

Hajnalka Zöld zo spoločnosti I&R Konkurzy a reštrukturalizácie, ktorá je správcom konkurznej podstaty, tvrdí, že záujem bol veľký. Víťaznú ponuku predložia do piatich dní najväčšiemu veriteľovi a súčasne aj veriteľskému výboru. Tí môžu ponuku odmietnuť aj bez uvedenia dôvodu. Ak ju neschvália, vyhlásia druhé kúpne kolo.

Ku konkrétnym sumám sa však nechcela vyjadriť aj pre údajné ataky zo strany šéfa kúpeľov Štefana Hrčku.

Staré kúpeľné budovy v Brusne chátrajú:

Hrčka spochybňuje predaj

Prvé kolo hľadania nového majiteľa kúpeľov sprevádzali viaceré spory. Štefan Hrčka tvrdil, že kúpele sa predávajú pod cenu a že ku konkurzu ich dotlačila štátna banka.

Podľa Hrčku sa majetok horehronskej spoločnosti v konkurze od septembra 2018 znížil o vyše deväť miliónov eur. Kritizoval tiež správcu, že neurobil znalecký posudok a kúpele sa tak predajú pod hodnotu. Otvorený list so svojimi obavami zaslal aj ministrovi financií Ladislavovi Kamenickému. Ten cez svoj tlačový odbor Denníku N odkázal, že sa k téme nebude vyjadrovať.

Správca konkurznej podstaty urobil len súpis majetku. Odvoláva sa na to, že oceňovanie podniku by neprinieslo žiadny efekt a spôsobilo by ďalšie neprimerané časové zdržanie.

Hrčka za tým vidí blížiace sa parlamentné voľby a zmeny vo vedúcich pozíciach v štátnej banke. Šéf kúpeľov upozornil aj na blízke vzťahy spoločníka v správcovskej firme advokáta Martina Reháka s generálnym riaditeľom SZRB Petrom Ševčovičom.

Prednedávnom sa advokátska kancelária Ikrényi & Rehák spomínala aj v inej kauze. Išlo o podozrivý konkurz firmy, ktorá pôvodne vlastnila budovu na Cintorínskej ulici v centre Bratislavy. Správy medzi obžalovaným podnikateľom Marianom Kočnerom a advokátom spoločnosti Ivanom Ikrényim naznačovali, že Kočner mal konkurz firmy pod kontrolou.

Rozhodne najvyššia cena

Majetok Kúpeľov Brusno získa záujemca, ktorý za ne ponúkol najviac - ak s ponukou budú súhlasiť aj veritelia. Meno víťaza ponukového konania nám správkyňa konkurznej podstaty na želanie možného kupca nechcela prezradiť.

Hajnalka Zöld uviedla, že pri stanovení súpisových hodnôt majetku je správca povinný vychádzať z účtovnej hodnoty majetku po zohľadnení jeho skutočného stavu. Súpisové hodnoty majetku Kúpeľov Brusno podľa nej zodpovedajú účtovným hodnotám.

Pri stanovení súpisových hodnôt správca vychádzal aj z prístupných informácií z oblasti realitného trhu. Hajnalka Zöld zároveň podotkla, že správca bral do úvahy aj existujúce riziká vyplývajúce zo spornosti vlastníckych práv k hnuteľnému majetku.

„Znalecké posudky sa v rámci konkurzu štandardne robia pri predaji nehnuteľnosti. V danom prípade, ale správca speňažuje podnik Kúpeľov Brusno ako celok. V takomto prípade zákon neukladá správcovi povinnosť nechať stanoviť hodnotu podniku znalcom. Správca je samozrejme povinný postupovať pri speňažovaní majetku výlučne v súlade so zákonom a s vynaložením potrebnej odbornej starostlivosti tak, aby naplnil sledovaný účel, ktorým je získať čo najvyšší výťažok, v čo najkratšom čase, s vynaložením čo najnižších nákladov,“ tvrdí Michal Michálek z advokátskej kancelárie Taylor Wessing.

Aktuality.sk2fotky v galérii

Zdroj: Katarína Kováčiková

Čudné predaje nábytku

Hlavným dôvodom sporu je pôvod zariadenia kúpeľného domu Poľana. Ten v roku 2005 zakúpila firma Hepar, ktorej bol v rokoch 2005 až 2009 spoločníkom generálny riaditeľ kúpeľov Štefan Hrčka. Firma prenajímala zariadenie na základe nájomnej zmluvy kúpeľom.

Nábytok sa však počas rokov prepisoval z jednej firmy na druhú. Hepar ho predala spoločnosti MORAVIA WINE, neskôr sa dostal do rúk Kúpeľov Brusno. Tie previedli nábytok na spoločnosť BIC Trade, neskôr sa dostal k firme WORLD PHARM či dcérskej firme Kúpele Brusno Pictures, Eastern Investnet Company až napokon začiatkom roka 2020 skončil vo firme Mariana Sabóa — GENDENA Nr. 1.

Zaujímavosťou je, že dohodnutá kúpna cena nebola zaplatená reálnymi finančnými prostriedkami. Finančné vysporiadanie medzi zúčastnenými spoločnosťami bolo deklarované len na základe dohôd o započítaní pohľadávok a zmlúv o postúpení pohľadávok. Nábytok nikdy nebol prepravený, vždy sa nachádzal na jednom mieste v Liečebnom dome Poľana a vždy bol výlučne používaný jednou a tou istou spoločnosťou Kúpele Brusno.

Prevodmi sa v minulosti zaoberali aj daniari, ktorí dospeli k tomu, že „bol umelo vytvorený reťazec s cieľom získania daňovej výhody, neoprávneným odpočítaním dane zo zdaniteľného obchodu“. 

Daniari v roku 2015 nepriznali dcérskej spoločnosti Kúpele Brusno Pictures nadmerný odpočet v sume 88 195,80 Eur a naopak vyrubili jej daň.

Hrčka konflikt záujmov nevidí

Šéf kúpeľov Štefan Hrčka pôsobil v minulosti aj ako spolukonateľ viacerých firiem, medzi ktorými sa predaj konal. Konflikt záujmov však nevidí.

„Počas obdobia, keď som bol konateľom, som vlastníka vždy vedel argumentami presvedčiť o podmienkach, ktoré na jednej strane boli výhodné pre kúpele, ale z dlhodobého hľadiska aj pre vlastníka spoločnosti. Keby tam bol konflikt záujmov, tak by Kúpele Brusno, a.s. nemali uzatvorené nájomné zmluvy za takých výhodných podmienok, ktoré dodnes nikto iný nedokázal ponúknuť,“ povedal pre Aktuality.sk Hrčka.

Prečo sa predával nábytok z jednej firmy na druhú vysvetľoval „zmenou vlastníckej štruktúry, ktorá so sebou priniesla otázku existencie ďalšieho nájmu a teda reálneho zabezpečenia prevádzkovania kúpeľov.“

„V praxi rozhodne nie je bežné, aby si ubytovacie/kúpeľné zariadenia prenajímali kompletné interiérové vybavenie. Na prvý pohlaď sa skôr javí, že cieľom bolo majetkovo oddeliť zariadenie kúpeľov od nehnuteľného majetku tvoriaceho areál kúpeľov. Možno práve s cieľom ochrániť hnuteľný majetok pred núteným speňažením napr. v rámci exekúcie alebo konkurzu príp. sťažiť jeho speňažovanie predaj kúpeľov v takýchto konaniach. Opakované prevody majetku z jedného subjektu na druhý môžu byť motivované daňovými pohnútkami, ktoré môžu, ale nemusia byt legitímne,“ tvrdí Michal Michálek.

Hrčka nám ešte v januári napísal, že by v budúcnosti chcel získať kúpele späť. „Po tom, čo sa stalo, by bola hlúposť povedať, že by som ich nekúpil opäť a rád. Je to ale otázka peňazí. A nevylučujem, že by sa výhľadovo našiel investor, ktorý by ich kúpil a prevádzkoval možno aj so mnou,“ tvrdil. 

Boli tak obavy, či si tam nenastrčí spriaznenú osobu, cez ktorú bude kúpele prevádzkovať.

Prečo sú kúpele v Brusne dôležité

Odborníci hovoria, že zánik prevádzky kúpeľov by bola pre Slovensko škoda nevyčísliteľných hodnôt.

„Pre existenciu liečebných kúpeľov je jednoznačným plusom aj kvalita životného prostredia v lokalite, najmä však kvalita prírodného liečivého zdroja. V Brusne sa nachádzajú kvalitné zdroje uhličitých liečivých vôd, ktoré sa dajú využívať na liečbu viacerých ochorení, ale najmä chorôb srdca a ciev. To sú poklady prírody, ktoré tam sú stáročia a ktoré tam aj zostanú, lebo nie je možné ich jednoducho ukradnúť, či premiestniť na iné miesto, ako nejaký nábytok“ hovorí predsedníčka Asociácie slovenských kúpeľov Janka Zálešáková.

Liečebné kúpele v Európe budú podľa nej zohrávať čoraz dôležitejšiu úlohu v spoločnosti pri riešení celoeurópskemu problému zvyšujúceho sa výskytu tzv. civilizačných chorôb u produktívneho obyvateľstva a tiež aj starnutiu populácie.

„V rebríčku kvality života, výskyte chorôb srdca a ciev, počtu odvrátiteľných úmrtí sa Slovensko umiestňuje na jednej z najhorších pozícií, a pritom máme najvyššie výdavky na farmakoterapiu, najčastejšie navštevujeme lekára v ambulancii. To sú čísla ktoré hovoria, že treba niečo zmeniť a treba sa začať venovať primárnej prevencii najčastejšie sa vyskytujúcich chorôb, a tiež terciárnej prevencii, ktorá má u chronických chorých zabrániť komplikáciám choroby a predčasnej invalidizácii. No a na to sú tu aj naše slovenské liečebné kúpele pripravené zapojiť sa do týchto aktivít,“ uzatvára Zálešáková.

Ak sa Vám článok páčil, podporte nás.
Slobodné médiá a nezávislá žurnalistika existujú aj vďaka Vám.

Themes
ICO