Svište majú svoj vlastný jazyk. Strážca hvízda inak, keď útočí orol, keď sa blíži krahulec a celkom inak, keď hrozí iné nebezpečenstvo. „Svišť sa dožíva na hlodavca neuveriteľných 18 rokov, ale z toho 9 rokov prespi, lebo 6 mesiacov v roku spí pod kopou snehu, “ hovorí Pavel Ballo.

Letné svištie príbehy sa vždy musia skončiť do prvej snežnej búrky. V polovici októbra celá svištia rodinka vpochoduje do 5 metrov hlbokej nory, ktorú uzavrie vždy ten najskúsenejší člen. Veľmi starých a chorých dnu nepustia. V nore pod snehom prespia svište celú zimu. 

Na Slovensku žijú najmenšie svište na svete.

Na Slovensku žijú najmenšie svište na svete.

Zdroj: Laco Hámor

„Sú zvláštne, ako by ani neboli z nášho sveta. Pripadali mi popri kamzíkoch ako piate kolo u voza, tak som sa im začal venovať,“vysvetľuje Ballo záľubu, ktorá mu vydržala celý život.

Svište sú veľmi citlivé tvory, keď sa okolo nory motá pes, vystresuje ich to natoľko, ako keď človek dva dni neje. Okrem nepozorných turistov ohrozujú svište aj pytliaci, a tak ich počty klesajú.  

Svišťovi vrchovskému tatranskému (Marmota marmota latirostris) zostal človek veľa dlžný. Žije v jednom biotope s kamzíkom vrchovským tatranským (Rupicapra rupicapra tatrica), navzájom komunikujú a dopĺňajú sa.   Ako symbol Tatier je však v popredí záujmu predovšetkým  kamzík, svišť žije v jeho tieni. Zaslúži si byť jeho rovnocenným partnerom a druhým symbolom našich hôr. Podľa výskumov z minulých rokov zostalo v Tatrách už len 46 percent  z bývalých svištích kolónií.

Mohlo by vás zaujímať: